BRATISLAVA - Vladimir Putin postavil do pozoru celú Európu. Vojenskou agresiou proti Ukrajine a anexiou Krymu spravil to, čo sa neopovážil nikto od druhej svetovej vojny. Aj preto vyvolávajú jeho kroky zdesenie a neblahé spomienky z čias búrlivej Európy tesne pred vojnou. Známy historik varuje, že niektoré paralely možno badať, no závery z nich vyvodzovať ťažko.
Ukrajinská kríza neutícha. Naopak, Vladimir Putin stále prilieva olej do ohňa a vojenskou pomocou udržuje východ Ukrajiny v plameňoch. „Udalosti v Rusku však nabrali veľmi nebezpečný smer. Žiaľ, čo sa teraz deje v Rusku, na Kryme a východnej Ukrajine nie je fraška, ale veľmi nebezpečný vývoj s hrozivou perspektívou a s akousi rýchlo zabudnutou minulosťou,“ povedal pre Topky známy slovenský historik Ivan Kamenec.
Paralely medzi Hitlerom a Putinom vyslovili v nedávnej minulosti viaceré osobnosti. Medzi nimi bol napríklad Princ Charles, ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová, nemecký minister financií Wolfgang Schauble, americký geostratég Zbygniew Brzezinski, ruský aktivista a šachový veľmajster Garry Kasparov či americký senátor Marco Rubio.
Pri porovnávaní podobností však musíme byť opatrní. „Všeobecne sa uznáva, že každé porovnanie (aj historických udalostí a procesov) svojím spôsobom pokrivkáva a stojí na tenkom ľade lebo posudzuje úkazy, ktoré sa odohrávajú v úplne odlišných zahraničnopolitických i domácich podmienkach. To však neznamená, že nemožno podobný vývoj porovnávať. Netreba však upadnúť do ilúzií, toľkokrát opakovanej frázy, že História je učiteľkou života. Neplatí to, lebo celé doterajšie ľudské dejiny to dokonale vyvracajú,“ tvrdí Kamenec
Vybrali sme niekoľko paralel medzi hitlerovským Nemeckom a Putinovým Ruskom. Sú viac ako hrozivé. Spolu s nami ich porovnal aj historik Ivan Kamenec.
Anexia Rakúska vs. anexia Krymu
Putinovo pripojenie Krymu vyvolalo spomienky na anexiu Rakúska Hitlerom. Nemecký diktátor v roku 1938 napochodoval do Viedne, aby vyhlásil pripojenie Rakúska k Tretej ríši. Putin vyslal armádu na Krym v marci roku 2014. Na základe sporných výsledkov kontroverzného referenda sa stal poloostrov ďalším subjektom Ruskej federácie. Tento Putinov výpad preto dokonale pripomína Hitlerov krok.
Ivan Kamenec: „Anšlus Rakúska v roku 1938 a okupácia Krymu v roku 2014 mali rovnaký scenár: Veľmoc ide "ochraňovať " príslušníkov svojho národa, ktorí sú vraj ohrození. Túto metódu použil Hitler aj v prípade okupácie Sudet v roku 1938, Klajpedy v roku 1939 a Gdanska v roku 1939, čím začala aj druhá svetová vojna a vzápätí okupácia východných území Poľska v septembri 1939 sovietskymi jednotkami.“
Propaganda
Propaganda za Tretej ríše, ktorej velil Joseph Goebbels, sa podobá na propagandistickú mašinériu Kremľa. Putin dal do pohybu mediálny kolos ako za čias Sovietskeho zväzu. Tvrdia to aj očití svedkovia v podobe spravodajcov pokrývajúcich ukrajinský konflikt. Nacistická ideológia útočila na všetkých nepriateľov, najmä židov. Putinove médiá zahmlievajú realitu a vykresľujú Kyjev za centrum fašizmu.
Navyše, médiá si dali záležať na vykreslení vodcu ako mesiáša, ktorý privedie národ ku spáse. Hitler bol oslavovaný a nikdy nesmel byť spochybňovaný. V súvislosti s tým sa veľmi podobajú správy z dnešného Ruska. Putin je podľa viacerých zdrojov z Kremľa braný ako záchranca starého sovietskeho impéria. A ruské médiá to s obľubou púšťajú do éteru. Hlavnými protagonistami sú štátne médiá na čele s televíziou Russia Today (RT).
Ivan Kamenec: „Geobbelsovská a terajšia ruská propaganda sú podobné svojou aroganciou, sofistikovanosťou - a dočasnou úspešnosťou. Ruská propagandistická diplomacia bola už oddávna známa svojou niekedy až naivitou, čo sa prenieslo aj do sovietskej a terajšej ruskej éry - viď klamstvá o spojenectve s Hitlerom v rokoch 1939-1940, o rozmiestnení rakiet na Kube v roku 1962, o potlačení kontrarevolúcie v Československu v roku 1968, atď.“
Zákony proti menšinám
Norimberské zákony prijali nacisti v roku 1935. Zákony sa stali základom pre vylúčenie Židov z nemeckej spoločnosti, na ich základe sa konalo prenasledovanie, nacistická rasová diskriminácia a genocída v koncentračných táboroch.
Putin podpísal zase zákon o zákaze propagácie homosexuality a ďalších netradičných sexuálnych vzťahov. Zákon zavádza prísne tresty a pokuty za šírenie informácií o komunitách lesbičiek, gayov, bisexuálov a transsexuálov v prostredí neplnoletých osôb alebo organizovanie pouličných pochodov typu "gay pride" na miestach ľahko dostupných deťom.
Ivan Kamenec: „Myslím, že v tomto prípade zákony proti menšinám v Nemecku (najmä proti židom a Rómom) a proti gejom v Rusku sú ťažko porovnateľné, aj keď oba prípady sú antihumánne a nedemokratické. Táto otázka je trochu pritiahnutá za vlasy.“
Zvýšenie výdavkov na zbrojenie
Hitler pri nástupe k moci v roku 1933 vedel, že chce ovládnuť svet. Vďaka tichej dohode so Sovietmi mohol budovať a cvičiť armádu ďaleko na východe. Zbrojná výroba vzrástla v rokoch pred vojnou niekoľkonásobne. Zbrane nemeckej armády následne bezkonkurenčne dominovali až do roku 1941.
Plány pre ruský rozpočet na rok 2015-2017, ktoré sa v ostatnom čase objavili, ukazujú silný nárast vojenských výdavkov. Po gruzínskom konflikte by chcel Kremeľ modernizovať až tri štvrtiny svojej armády do roku 2020. Rusko podľa ich výskumu dalo vlani na armádu v prepočte 63 miliárd eur, čo je 4,1 percenta HDP. Celkovo do projektu modernizácie armády pôjde 510 miliárd eur za desaťročie. Pre porovnanie, Spojené štáty vydávajú na zbrojenie 460 miliárd eur, teda zhruba 3,8 percenta ich HDP.
Ivan Kamenec: „Hitler zbrojil a porušoval tak Versaillské dohody, Putin zbrojí, lebo chce dostať Rusko do načas stratenej veľmocenskej pozície. V tom spočíva aj tajomstvo veľkej popularity jeho politiky medzi obyvateľmi Ruska.“
Mein kampf a Štvrtá politická teória
Známu knihu písal Hitler vo väzení a dokončil ju v roku 1924. Zo začiatku nebola nijak významná, nejavil o ňu nikto mimoriadny záujem. Podstatne zaujímavejší je jej obsah. Budúci diktátor v nej poodhalil budúce plány a myšlienky, ktoré prezrádzali jeho charakter. Nikto tomu však nevenoval pozornosť.
Obdoba Mein Kampf sa môže dnes javiť kniha ideového vodcu a ikonu geopolitického myslenia Kremľa Alexandra Dugina. Napísal publikáciu s názvom Štvrtá politická teória. V nej kontroverzný pedagóg odhaľuje svoje radikálne myšlienky. V jeho plánoch má byť Ukrajina totálne ovládnutá a podmanená. Pre samotného Putina je rozpad ZSSR tragédiou. Obnova eurázjskej ríše je teda Duginovým hlavným cieľom.
Ivan Kamenec: „Neviem porovnať Hitlerov Mein Kampf a Duginovu knihu, lebo druhú knihu nepoznám.“
Diktátorský režim
Hitler sa dostal k moci v roku 1933, kedy získal post kancelára. V tej dobe ešte fungoval prezidentský úrad. Zastával ho Paul von Hindenburg. Po jeho smrti však Hitler úrad zrušil a stal sa jediným Vodcom.
Posilňovanie centrálnej moci je možné badať aj v Rusku. Aj keď politický systém je oficiálne zastupiteľská demokracia so silným úradom prezidenta, Rusi sa nezbavili minulosti, kedy cársky režim a neskôr komunistický režim, vládol v krajine pevnou rukou. V roku 1993 prijali Rusi novú ústavu, ktorá posilnila prezidentské právomoci. V roku 2008 zase predĺžili trvanie prezidentského úradu zo štyroch na šesť rokov. Dnes sa teší Putin silnej podpore domáceho obyvateľstva a moc drží pevne v rukách.
Ivan Kamenec: „Putin má síce diktátorské tendencie, no zatiaľ sa to nedá prirovnať s pozíciou Hitlera. Ten nespojil kancelársku a prezidentskú funkciu, ale prezidentský úrad po smrti Hindenburga v roku 1934 zrušil a stal sa Vodcom.“
Olympiáda v Berlíne a Soči
V roku 1936 usporiadal Hitler letné OH v Berlíne. Za cieľ si vybral ukázať svetu Nemecko v tej najkrajšej podobe. A to sa mu podarilo. Svet mu naletel, za tri roky však rozpútal vojnu.
Olympíjske hry v roku 2014 usporiadal aj Putin. V čase pripojenia Krymu to malo slúžiť na odvrátenie pozornosti pred vojenskou podporou proruských separatistov. Zábery Putina zo športovísk, kde si podával ruky so svetovými celebritami, ho mali vykresliť ako mierumilovného vládcu. Objavili sa aj náznaky bojkotu olympiády, práve kvôli ruskej agresii na východe Ukrajiny.
Ivan Kamenec: „Olympiáda v roku 1936 v Berlíne bolo dobre zohrané divadlo pred svetovou verejnosťou, ktorá z veľkej časti na túto propagandu „naletela“. OH v Soči v tomto smere nemali taký úspech a Rusko krátko po nej začalo agresiu proti Ukrajine (Krym a východné časti krajiny). Svetová verejná mienka je teraz vo väčšej opozícii, ako tomu bolo po OH v Berlíne.“
Svetová finančná kríza v roku 1929 a 2007
Pre nástup Hitlera a následné rozpútanie vojny mala kľúčový dopad finančná kríza z roku 1929. Tá bola možno najničivejšou finančnou katastrofou v 20. storočí. Nemálo prispela ku rozhodujúcim politickým udalostiam, ktoré dopadli na milióny ľudí po celom svete.
V kontexte dnešných udalostí sa môže podobne javiť finančná kríza z roku 2007. Ceny ropy vtedy dosahovali maxím, z čoho profitovalo Rusko. Svet sa náhle ocitol na pokraji ekonomického kolapsu. Systém sa udržal ako tak na nohách vďaka štátnym stimulom. Podobne ako Veľká finančná kríza z 30-tych rokov aj táto posledná vyvolala vzostup radikálnych politikov a ekonomických a sociálnych problémov.
Ivan Kamenec: „Svetová hospodárska kríza z rokov 1929-1933 a finančná kríza od roku 2008 - najmä ich následky majú viacero podobností. Vyvolali vzostup radikalizmu no nielen v Nemecku a v Rusku, ale aj v iných krajinách Európy i na ďalších kontinentoch . Prejavuje sa to v intolerancii, xenofóbii, v rasizme a antisemitizme, v nástupe potenciálnych diktátorov, atď. a svojím spôsobom to vyvoláva novú studenú vojnu.“
