SIMFEROPOL - Zajtra uplynie presne 70 rokov od konferencie tzv. Veľkej trojky, ktorá rozdelila svet po druhej svetovej vojne. Mnohí historici sa zhodnú, že konferencia v paláci Livadija, ktorá mala za cieľ svet oslobodiť, ho naopak, urobila nebezpečnejším a spútanejším.
Pred 70 rokmi, 4. februára 1945, sa americký prezident Franklin Roosevelt, britský ministerský predseda Winston Churchill a predseda Rady ľudových komisárov ZSSR Josif Vissarionovič stretli na Kryme, aby rokovali o usporiadaní sveta po druhej svetovej vojne. Dohodli sa na vytvorení okupačných nemeckých zón, rozdelení Poľska, vzniku svetovej organizácie (OSN), ukončení vojny v Európe, ale aj na nových útokoch a stíhaní nacistických zločincov.
Spojenci schválili definitívnu kapituláciu Nemecka a vytvorenie štyroch okupačných zón (americkej, britskej, francúzskej a sovietskej). Rozdelili si aj Poľsko, v ktorom Stalin prisľúbil do mesiaca vyhlásiť slobodné voľby. Stalin sľúbil, že veľmoci budú pomáhať národom, ktoré predtým trpeli pod nemeckou nadvládou. Neskôr sa však ukázalo, že mal trocha inú predstavu.
Počas stretnutia na Kryme sa Stalin zaviazal, že do troch mesiacov vstúpi do vojny proti Japonsku spolu s USA; 8. augusta 1945 Japonsku vyhlásil vojnu. Jaltská konferencia skončila 11. februára, no radosť z nových dohôd nemala dlhé trvanie, pretože krátko po nej sa začali vzťahy medzi ZSSR a západnými veľmocami rúcať. Stalin si pre seba ukrojil príliš veľký kus z čerstvo upečeného koláča.
Hlavné body Jaltskej konferencie
Po skoordinovaní plánov spojencov na ukončenie vojny dosiahla sa dohoda troch partnerov v týchto hlavných bodoch:
- po spojeneckom víťazstve sa Nemecko rozdelí na štyri okupačné zóny, ktoré budú riadiť Veľká Británia, USA, ZSSR a Francúzsko, pričom v Berlíne bude zasadať Spojenecká kontrolná komisia,
- po skončení vojny sa zrealizuje vojenská, ekonomická a politická demobilizácia a denacifikácia Nemecka a zaistí sa platenie reparácií,
- spojenci budú v oslobodených štátoch súčinne konať a vystupovať.
V otázkach Poľska sa dosiahla dohoda o ustanovení poľskej dočasnej vlády národnej jednoty, zloženej z predstaviteľov ľubľanského výboru a exilovej londýnskej vlády, a vyhlásení slobodných volieb. Bol prijatý tajný protokol o tom, že ZSSR 2-3 mesiace po skončení vojny v Európe vyhlási vojnu Japonsku, dostane južný Sachalin a Kurilské ostrovy. Na záver konferencie v Jalte vydali Deklaráciu o oslobodenej Európe. V duchu Jaltskej konferencie pokračovala Postupimská konferencia (17. júla - 2. augusta 1945).
Stalin plánoval expanziu
Ako vysvetlil historik českej Akadémie vied Miroslav Tejchman, spojenci chceli, aby sa vojna nezastavila na nemeckej hranici, ako to bolo počas prvej svetovej vojny. Takže „sovietske a spojenecké armády mali povinnosť vstúpiť na územie Nemecka a dokončiť tam jeho porážku.“ Sovieti však mali výhodu v dôsledku januárových ofenzív svojej armády ešte z roku 1944, keď sa dostali pár kilometrov od Berlína a obsadili celý Balkán. „Stalin mohol realizovať svoju predstavu – okolo Sovietskeho zväzu vytvoriť kordón spriaznených satelitných štátov.“
Jalta ale nebola jediná konferencia, ktorá potvrdila Stalinovu expanziu a plány, zdôraznil Tejchman. Už v októbri 1944 prišiel Churchill do Moskvy, aby sa dohodol so Stalinom o rozdelení Balkánu, ďalšie rokovania boli na úrovni ministrov zahraničných vecí. Ale z troch víťazných konferencií - v Teheráne, na Jalte a v Postupime bola tá na Kryme najvýznamnejšia, uviedol historik pre ČT24.
Na Jalte sa nehovorilo o Československu
Československo ležalo mimo strategických ťahov, potvrdil Tejchman. Najdôležitejšie bolo rozdelenie Poľska, resp. posun ich hraníc. Už dlhšie chceli mocnosti Poľsko zbaviť polovice územia. Sovietsky zväz si územne nárokoval na zapadnú Ukrajinu a západné Bielorusko. Západní politici však ešte vtedy neodhadli Stalinove nároky.
Roosevelt konferenciou sledoval najmä dobre vzťahy so Stalinom, pretože ho chcel získať pre vojnu na Ďalekom východe. „Jedným z piatich výsledkov konferencie bol Stalinov záväzok, že vstúpi do vojny s Japonskom,“ uviedol Tejchman. V tej dobe ešte Američania netušili, že použijú jadrové zbrane. Roosevelt súčasne plánoval založiť svetovej organizáciu, základ pre OSN.
Churchill chcel po vojne priamo likvidovať nacistických zločincov. „Predsa nebudeme rokovať s Hitlerom alebo Himmlerom,“ povedal vtedy Stalinovi a Rooseveltovi, keď rozoberali kapituláciu Nemecka. „Treba ich na mieste zastreliť.“ Napokon sa však všetci traja zhodli na súde, tribunáloch a štyroch „D“-zásadách. Demilitarizácii, demokratizácii, denacifikácii a dekartelizácii. Dôležité bolo zbaviť národy fašizmu, vytvoriť nové usporiadanie sveta, založiť OSN, a ukončiť vojnu proti Japonsku. To posledné však skončilo katastrofou a zhodením jadrových bômb na Hirošimu a Nagasaki.
Počiatok studenej vojny
Jalta rozpútala bipolaritu sveta, resp. studenú vojnu, ktorá trvala takmer 50 rokov, tvrdia viacerí historici. Termín studená vojna prvý raz použil verejne americký štátnik Bernard Baruch v roku 1947. „Diktát Jalty skončil pred 25 rokmi po rozpade ZSSR a Varšavskej zmluvy, kedy sa bývalí spojenci ZSSR zapojili do rodiny západných demokracií a bombardovaním Juhoslávie dala NATO svetu na známosť, že odhodila kazajku jaltských obmedzení,“ uviedol podľa Hlasu Ruska Sergej Guk. Svet sa podľa historika Valentina Falina skončením platnosti uznesení z Jaltskej konferencie nestal bezpečnejším, ale práve naopak. „Jalta stelesňovala kladnú alternatívu rozvoja ľudstva po skončení druhej svetovej vojny,“ myslí si Falin. Po tom, ako bola Jalta definitívne prekliata, sa svet podľa neho stal ešte zraniteľnejším.
