HIROŠIMA/PRAHA - Druhá svetová vojna na tichomorskom bojisku zúrila ešte mnoho týždňov po tom, čo Európa už oslavovala mier. A fanatický odpor japonských vojakov, ktorí sa len zriedkavo vzdávali, robil americkým generálom vážne starosti. Tie ešte zosilneli po tom, čo dobývanie menších ostrovov Iwodžima a Okinawa stálo životy 20-tisíc Američanov. Obavy z obrovských strát sa tak stali jedným z hlavných dôvodov, prečo sa americké velenie rozhodlo zhodiť 6. augusta 1945 atómovú bombu.
Peklo na zemi: Najničivejší letecký útok 2. svetovej, spálené mesto, 100-tisíc mŕtvych za pár hodín!
Bol pondelok štvrť na deväť ráno, keď japonské prístavné mesto Hirošima ožiarilo "druhé slnko". Tak o efekte, ktorý výbuch uránovej pumy nazvanej Little Boy (Chlapček) vyvolal, hovorili tí, ktorí prežili. Vďaka ohromujúcej žiare, ktorá explóziu atómovej bomby sprevádzala, tiež získala hrozivá zbraň v japončine svoje meno - pikadon, ktoré doslova znamená záblesk-bum. Vedľa jasného svetla ale Chlapček spôsobil hlavne mohutnú a ničivú tlakovú vlnu, sprevádzanú spaľujúcim žiarom.
Jeden z ľudí, ktorí prežili, povedal: "Hirošima nepripomínala mesto, ktoré zničila vojna, ale desivý obraz posledného súdu." Vydržalo len málo budov, najznámejší bol železobetónový Priemyselný palác. Dielo českého architekta Jana Letzela z rokov 1912 až 1915 ležalo síce len 150 metrov od výbuchu, vďaka pevnej konštrukcii stavba vydržala, všetci úradníci i návštevníci ale zomreli. Torzo kedysi pyšnej budovy je dnes atómovými palácom - mementom, ktorý pripomína nebezpečenstvo jadrového konfliktu.
Tlaková vlna a žiar priniesli tesne po výbuchu smrť veľkej časti z 350.000 obyvateľov Hirošimy. Pri explózii zomrelo alebo bolo smrteľne zranených okolo 80.000 ľudí - takmer každý, kto bol v tej chvíli bližšie ako kilometer a pol od hypocentra; atómová bomba ale priamo zabíjala aj v dvojnásobnej vzdialenosti. Ďalšie tisíce ľudí boli zranené, takmer všetkých preživších potom postihla aj do tej doby úplne neznáma choroba z ožiarenia. Tej podľahli tisíce obyvateľov Hirošimy aj v ďalších mesiacoch a rokoch.
Do konca roka 1945 zomrelo v dôsledku výbuchu atómovej bomby 140.000 ľudí, v rokoch 1946 až 1951 pribudlo ďalších 60.000 obetí a na komplikácie spojené s ožiarením zomierajú ľudia dodnes. Podľa japonských oficiálnych údajov presahuje celkový počet mŕtvych z Hirošimy 260.000. Bomba zničila takmer celé mesto - stavby z dreva a tehál nemali šancu proti tlakovej vlne, ktorá v hypocentre dosahovala rýchlosť zvuku a ešte kilometer ďaleko bol nápor vzduchu väčší ako pri hurikáne.
Použitie atómovej pumy na Hirošimu (a Nagasaki, zničené o tri dni neskôr) je dodnes predmetom sporov. Zástancovia poukazujú na to, že bomba zachránila mnoho životov amerických vojakov. Podľa odhadov amerického velenia by pri invázii a bojoch len na ostrove Kjúšú zomrelo vyše 250.000 mužov a celkové straty by dosiahli milión. Proti týmto číslam ale stoja názory, že v čase použitia atómových zbraní bolo Japonsko vojensky a ekonomicky na kolenách a zhodenie bômb koniec vojny výrazne nepriblížilo.
Na druhej strane však tiež existujú hlasy, podľa ktorých atómové bombardovanie Japonska - dodnes jediný prípad nasadenia týchto ničivých zbraní v histórii ľudstva - pomohlo zabrániť podobnému kroku za studenej vojny. Státisíce mŕtvych a ranených obyvateľov Hirošimy a Nagasaki sa stali názorným príkladom toho, že použitie jadrových zbraní by viedlo len ku skaze a zmaru. Bez ohľadu na to, kto by atómovú pumu alebo raketu vypustil na nepriateľa ako prvý.
Atómová bomba, ktorá nakoniec zničila Hirošimu, ale nezabíjala len Japoncov. Stala sa osudnou aj 900 americkým námorníkom z lode Indianopolis, ktorá ju viezla na letisko na ostrove Tinian v Pacifiku. Pri spiatočnej ceste loď potopila japonská ponorka a kvôli utajeniu misie začali záchranné lode hľadať preživších členov posádky až po 96 hodinách. Aj vďaka tejto obeti mohla 6. augusta 1945 smerom k Japonsku odštartovať skupina bombardérov B-29. Lietadlo, ktoré nieslo bombu, sa volalo po pilotovej matke - Enola Gay.
