FÜRSTENBERG - V nacistickom koncentračnom tábore Ravensbrück v severnom Nemecku zahynulo viac ako 50 000 žien. Nacistický ideál ženstva bol neúprosný. Mrazivé svedectvá obetí, ktoré prežili útlak a mučenie zo strany ženských dozorkýň, dotvorili monštruózny obraz o židovských koncentračných táboroch.
O severonemeckom koncentračnom tábore kolovali desivé príbehy. Za jeho ostnatým drôtom totiž umučili samotné ženy tisíce iných žien – matiek. Preto je namieste otázka, aké ženy boli schopné takých ohavných činov?!
Mnohé z tyraniek boli mimoriadne ženské a mali ďaleko od maskulínnych typov, ako si ich mylne ľudia predstavujú. Veľmi často boli medzi nimi atraktívne blondíny, ktoré budili závisť u ostatných žien. Preto s nimi členovia jednotiek SS radi flirtovali a nadväzovali známosti. Keď práve dozorkyne neboli v službe, trhali kvety v lese, člnkovali sa na jazere alebo sa zabávali s mužmi na večierkoch.
Na fotografii vyššie sú zachytené tri chichotajúce sa mladé dievčatá. Všetky tri boli strážkyne v koncentračnom tábore. Jedna z nich, Helene Massar, mala na starosti šijace dielne a väzenkyne ju prezývali „Hovädo“. Druhá z nich, Marga Lowenberg, ktorá vynikala krásou, bola povestná aj svojou mimoriadnou krutosťou pri zaobchádzaní so ženami v tábore.
Dozorkyne si potrpeli na krásu
Ženský tábor mal pre svoje strážkyne dokonca zriadený vlastný kadernícky salón, v ktorých vlasy tyraniek hýčkali samotné väzenkyne. Kým boli dozorkyne v „kaderníctve“, zhovárali sa o móde a žartovali ako každé iné ženy po celom svete. Ale po tom, čo ich vlasy židovské ženy odsúdené na smrť pozametali, chopili sa svojich bičov a začali na ne kričať.
Niektoré z 3 500 strážkyň pracovali v Ravensbrücku šesť hrozných rokov a počas nich bola časť z nich silno traumatizovaná zážitkami, ktorých boli svedkami. Nie však všetky. Johanna Langefeld, hlavná strážkyňa tábora, nemala žiadne výčitky svedomia. S väzenkyňami, ktoré dlhé hodiny stáli v zime vonku v daždi, nemala žiaden súcit. Bola však šokovaná hrôzami z mučiacich experimentov, ktoré nacisti aplikovali na svojich „pokusných králikoch“. Svoju vrchnú pozíciu neskôr stratila za to, že bola príliš mäkká na poľské zajatkyne počas vzbury.
„Dúfam, že si nebudete myslieť, že sme boli všetci zlí ľudia,“ povedala tesne pred svojou popravou jedna z najhorších dozorkýň a esesáčiek z Ravensbrücku Dorothea Binz. Jej slová zneli absolútne nepochopiteľne, keďže pre väzenkyne bola zosobnením zla.
Dorothea Binz bola známa aj svojou krásou. Bola to elegantná blondína, ktorá sa pýšila zdvihnutým nosom a peknými oblými črtami tváre. Mala na starosti tresty a mučenie v tábore smrti. Podľa svedkov obzvlášť neznášala zajatkyne „červenej armády“, ktoré nazývala „ruské svine“. Tie ju videli ako krvilačnú krásnu blondínu so žiarivými modrými očami. „Bola to sadistka,“ zhodnotila jedna z nich.
Dorothea bola extrémne krutá, ale zďaleka nebola jediná. „Bez váhania ukopala židovskú ženu, ktorá porušila pravidlo tábora, na smrť,“ spomína na hlavnú strážkyňu Mariu Mandl, ktorá nahradila Johannu Langefeld jedna z väzenkýň Maria Bielická. Ale onedlho na to sa stalo niečo zvláštne. „Moja kamarátka upratovala ubytovňu strážkyň, keď zrazu započula asi najkrajšou hru na klavíri vo svojom živote. Bola to Maria Mandl a hrala ako v extáze,“ dodala. Onedlho bola Mandl poslaná do Osvienčimu, kde sa stala vedúcou oddelenia pre ženy.
Nemocnica bola postrachom
Nielen medzi strážkyňami, ale aj v radách personálu nemocnice pracovali ľudské beštie. Jednou z nich bola aj Herta Oberheuser, lekárka v priehľadnej blúzke s ružovou spodnou bielizňou a zlatými šperkami na rukách, ktorá s potešením podávala smrtiace injekcie. Keď sa pacienti sťažovali na extrémny smäd, dávala im piť octovú vodu. Ďalšou bola vrchná sestra Elisabeth Marschall s príjemným materským vzhľadom, ktorá objímala všetky novorodeniatka v tábore. Napriek tomu ukradla veľké množstvo krupice a balíkov z Červeného kríža určených pre tie isté deti. Na dennom poriadku boli aj pôrody na zemi a vyhladovanie dojčencov na smrť.
Podriadené mužom
Všetky strážkyne z radov SS boli podriadené mužským dôstojníkom. Žiadna z nich nemala na papieri definované oficiálne postavenie. Všetky do jedného však prijali mentalitu SS – rozkazy boli pre ne posvätné, dokonca aj tie najkrutejšie. Verili, že to robia pre budúcnosť Ríše.
Všetky nacistické strážkyne boli presvedčené, že väzenkyne sú prostitútky a kriminálničky, ktoré je potrebné držať na uzde. Aj preto ich strážkyňa Ruth Neudeck rada šľahala jazdeckým bičíkom. Údajne ich nechcela tĺcť vlastnou rukou, pretože boli všivavé.
Keď sa konal súdny proces s dvomi desiatkami najhorších nacistických dozorkýň z tábora, jednému z právnikov prokuratúry prišlo fyzicky zle, keď prvý raz prečítali súbor dôkazov. Napriek tomu, že tieto ženy dokázali páchať také ohavné činy, vyšetrovateľov a pozorovateľov zverstiev upútala ešte jedna ich spoločná povahová črta – všetky boli až príliš obyčajné a priemerné, uviedol Daily Mail. Boli to však ženy, ktoré od „diabla“ dostali povolenie zabíjať.
