BRUSEL- Od začiatku roka 2014 bolo v Iraku zavraždených viac ako 12 000 civilistov vrátane menšín, z ktorých Islamský štát urobil svoje živé terče. Menšiny nie sú nikým chránené pred neľudským zaobchádzaním, ničením majetku a núteným utečenectvom.
Skupina za práva menšín - Minority Rights Group International (MRG) a organizácia Ceasefire Centre for Civilian Rights (Centrum prímeria za práva civilistov) zverejnila a zhodnotila v prvej súhrnnej správe o náboženských a etnických menšinách stav menšín v Iraku od nástupu Islamského štátu v Iraku a Sýrii (IS) v krajine.
„V oblastiach kontrolovaných IS sa menšiny stali obeťami hromadných popráv, násilných konverzií, únosov, mučenia, sexuálneho násilia a ničenia majetku. Prinajmenšom pol milióna ľudí bolo donútených opustiť provinciu Ninive, ktorá bola po tisícročia domovom menšinových komunít, pričom si so sebou mohli vziať len o máločo viac než batoh so šatstvom,“ uvádza v správe MRG.
Podľa MRG bolo počas prvých deviatich mesiacov roku 2014 zavraždených vyše 12 000 civilistov vrátane menšín, resp. chaldejsko-asýrskych a arménskych kresťanov, Turkménov, Jezídov, Kakáiov, Šabakov, Sabejcov-Mandejcov, baháistov, failijských Kurdov, čiernych Iračanov a Rómov.
„S desivou rýchlosťou dokončujú ISIS proces etnického čistenia, ktorý prebiehal už niekoľko rokov. Veľkosť mnohých menšinových komunít zredukovala emigrácia a zabíjanie až do bodu, v ktorom ich teraz ohrozuje nebezpečenstvo vymretia,“ komentoval situáciu Mark Lattimer, výkonný riaditeľ MRG.
Nielen rok 2014 bol pre iracké menšiny začiatkom krízy. Organizácia dokumentovala vraždenie, mučenie, únosy, ozbrojené lúpeže a bombové útoky počas náboženských rituáloch menšín už dlhé roky.
„Keďže menšiny vo všeobecnosti nemajú svoje vlastné milície alebo kmeňové obranné štruktúry, aké majú väčšinové skupiny v spoločnosti, sú obzvlášť zraniteľné. Iracká federálna vláda ukázala, že je buď neschopná, alebo neochotná zabezpečiť menšinám bezpečnosť. Vo veľkej väčšine prípadov vyšetrovania nie sú vykonávané riadne a strojcovia útokov zostávajú nepotrestaní, pričom sa vynára aj podozrenie zo spoluviny oficiálnych kruhov,“ dodal Lattimer.
Menšiny v Iraku, ktoré v krajine zostali, žijú v nepretržitom strachu o svoju bezpečnosť, pokračuje ďalej správa. Náboženské centrá menšín sú cieľom útokov. V oblastiach, v ktorých žijú, čelia neustálym obmedzeniam – malé len slabé možnosti na vzdelanie, zamestnanie, bývanie, zdravotnú či starostlivosť. Správa vyzýva k opatreniam, ktoré by zabránilo postupujúcemu týraniu nevinných a zraniteľných menších.
„Sektárstvo, ktoré zachvátilo irackú vládu a bezpečnostné zložky, musí byť zastavené a osoby zodpovedné za útoky na menšiny by mali byť brané na zodpovednosť v Iraku a aj na medzinárodnom fóre,“ povedal Mark Lattimer. „Všetky strany zapojené do konfliktu by mali dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a mali by zakázať akékoľvek bombardovanie zo vzduchu alebo akékoľvek iné útoky, pri ktorých by sa dali očakávať neprimerané obete na strane civilného obyvateľstva.“
Minority Rights Group International je medzinárodná organizácia na ochranu ľudských práv menšín, ktorá v správe vychádzala z rozsiahleho výskumu a rozhovorov s aktivistami za menšinové práva. Jej cieľom je upozorniť na alarmujúce porušovanie ľudských práv a odsudzuje všetky prejavy diskriminácie, ku ktorým došlo v rokoch 2013 – 2014 počas operovania teroristických jednotiek IS.
Nálety v Kabane zabili stovky bojovníkov Islamského štátu
Pri Američanmi vedených náletoch v sýrskom pohraničnom meste Kobane (Ajn al-Arab) prišlo o život "niekoľko stoviek" členov Islamského štátu. V stredu to potvrdil Pentagon, ktorý zároveň varoval, že miestni Kurdi ešte svoj boj nevyhrali. Miestny vodca kurdských milícií však vo štvrtkovom rozhovore pre britskú stanicu BBC vyhlásil, že IŠ "takmer vyhnali" z väčšiny obsadených častí Kobane.
Spojenými štátmi vedená medzinárodná koalícia uskutočnila v meste za posledných 48 hodín asi 40 náletov. Ide o najvyššie číslo od 22. septembra, keď USA spustili leteckú operáciu na severe Sýrie. Hovorca Pentagonu admirál John Kirby však vyhlásil, že razantnejšie nálety v Kobane komplikuje nepriaznivé počasie v Iraku.
Obliehané prevažne kurdské mesto na hranici s Tureckom sa stalo hlavným terčom náletov medzinárodnej koalície, ktorá chce zastaviť postup islamistických militantov v oblasti. Tí v súčasnosti stále kontrolujú rozsiahle územia v Sýrii aj Iraku. Organizácia spojených národov pred časom varovala, že v prípade dobytia Kobane islamistami hrozí tamojším Kurdom "genocída". Podľa Pentagonu tam zostalo už len niekoľko stoviek civilistov.
