BRATISLAVA – Americké zbrane bojujúce za islam. Teror, krviprelievanie a túžba po moci. Čo je Islamský štát a máme sa ho báť? Spýtali sme sa známeho českého odborníka Jana Čuříka.
V súvislosti s islamom sa teraz veľa hovorí o militantnej irackej skupine IS preslávenej brutalitou, pred ktorou by si mohli zakrývať oči aj teroristi z al-Káidy. Aký máte na teror Islamského štátu názor?
Domnievam sa, že vysokú mieru brutality, ktorou svoje kroky sprevádza Islamský štát, nemožno v konkrétnom prípade Sýrie a Iraku vytrhnúť z kontextu historického vývoja týchto krajín od prelomu 70. a 80. rokov. Ako sýrsky, tak predovšetkým iracký baathistický režim, boli postavené na nemiestnom násilí uplatňovanom voči vlastným ľuďom, po ktorom zostali vo vnútri spoločnosti nazhromaždené pocity krivdy a nespravodlivosti. Tie tvoria podľa môjho názoru celkové podhubie, v ktorom sa môže vo výsledku dariť aj takým brutálnym hráčom, akými sú jednotky Islamského štátu, ktoré navyše násilie používajú ako svojbytný druh „šokovej terapie“, ktorej cieľom je na daných územiach konsolidovať svoju moc.
Medzi jednotkami IS údajne bojujú aj deti...?
Áno, ale prítomnosť 12 až 15-ročných chlapcov je okrajový fenomén, ktorý sa podľa môjho názoru dá počítať nanajvýš v desiatkach osôb. Nezabúdajme na to, že spoločnosti východne od stredomorských brehov sú stále spoločnosťami mladými. Akokoľvek nespoľahlivé sú oficiálne štatistiky o demografickej skladbe spoločnosti, podľa sýrskych údajov z roku 2009 napríklad v gubernii Aleppo bolo v roku 2009 45 % obyvateľov mladších ako 15 rokov. Vzhľadom na to, že práve smerom k najľudnatejšiemu sýrskemu mestu sa pravdepodobne presunie konfrontácia medzi Islamským štátom a jeho protivníkmi, je svojím spôsobom logické, že v radách bojujúcich milíciou je veľké množstvo mladých chlapcov vo veku okolo 20 rokov.
Je pravda, že extrémisti bojujú prevažne s americkými zbraňami? Ako je možné, že sa k nim tak ľahko dostali a že ich expanziu si spočiatku nikto nevšimol?
Áno, používajú dnes americké zbrane. Je tomu tak z jednoduchého dôvodu - pretože pozemné jednotky irackej armády boli v druhej polovici minulého desaťročia prezbrojené americkou technikou. Jednotky Islamského štátu sa jej na rôznych miestach zmocnili ako pri svojej prvej ofenzíve v strednom Iraku na počiatku roku 2014, tak pri júnovom výpade smerom do Iraku severného. Nie som si istý tým, že si aktivít IS v okolí Mosulu nikto nevšimol, naopak. Pozornému pozorovateľovi aktivity IS nemohli uniknúť. Čo sme však kolektívne podcenili, bola pravdepodobne vnútorná nesúrodosť irackej armády, ktorú IS využil a tiež miera vynútenej i dobrovoľnej podpory zo strany miestnych kmeňov a tiež sunnitskej väčšiny v samotnom Mosule.
Triumf moci IS je spojený s rebéliou namierenou na sýrskeho prezidenta Baššára Asada. Ako využili militanti nepokoje v Sýrii vo svoj prospech?
Myslím si, že je zaujímavejšie otázku postaviť opačne. Akým spôsobom sa samotný režim Baššára Asada pokúsil využiť fenomén radikalizácie v prospech rozdrobenia opozičných skupín. Nie som priaznivcom konšpiračných teórií, ale je zreteľné, že ovládnutie leteckej základne u východosýrskeho mesta Tabqa minulý týždeň bolo prakticky prvou priamou ozbrojenou konfrontáciou medzi Islamským štátom a vládnou armádou. Do leta 2014 na území Sýrie IS bojoval s kurdskými milíciami a miestnymi, islamskou symbolikou inšpirovanými milíciami. Je na mieste sa pýtať, nakoľko Baššár Asad a vedenie sýrskych spravodajských služieb od druhej polovice roka 2013 kalkulovalo s tým, že aktivity IS oslabia už tak roztrieštenú sýrsku opozíciu. Strategické zázemie, ktoré si však IS dokázalo medzitým vybudovať na druhej strane hranice, v irackom Mosule, nakoniec odhalilo samovražednú rizikovosť tejto taktiky.
Ako sa bojovníci IS vykryštalizovali z al-Káidy? Je pravda, že vodca IS Abú Bakr al-Bagdádí je vzdelaný a bol zajatcom americkej armády počas vojny v Iraku? Dá sa niečo podobné povedať aj o iných členoch IS?
Pokiaľ situácii rozumiem správne, informácie o tom, že bol Abú Bakr al-Baghdádí dočasne zadržiavaný v americkom detenčnom centre v južnom Iraku, poskytla samotná americká strana. Nechal by som si od odpovedi na túto otázku odstup a to z jedného prostého dôvodu. Americká armáda behom svojho výstupu v Iraku v rokoch 2003 – 2011 zhromaždila enormné množstvo informácií o záležitostiach takých rozdielnych, ako je sociálna skladba irackej spoločnosti, stav vodných zdrojov alebo techniky výroby improvizovaných výbušnín. Žiadna iná inštitúcia na svete nemá dnes taký dokonalý prehľad o tom, čo je vlastne Irak, žiadna iná inštitúcia nedisponuje záznamami o osobných životoch desaťtisíc Iračanoch behom minulého desaťročia. Veľká časť týchto informácií je stále v klasifikovanom režime. Je dobré si niekoľko rokov počkať, aby sme celú túto etapu, ktorá dala vzniknúť irackej odnoži al-Káidy, pochopili. Nepochybujem o tom, že mnoho súčasných členov IS pochádzajúcich z Iraku prišlo v priebehu minulého desaťročia do kontaktu s americkou armádou. Irak v rokoch 2003 – 2014 je príbehom, ktorý ešte len čaká na to, až bude jedného dňa zostavený a vyrozprávaný.
Čo znamená byť v 21. storočí moslimom – v porovnaní s inými náboženstvami a súčasným životným štýlom?
Otázku v takejto širokej rovine podľa môjho názoru nie je možné zodpovedať. Na svete v súčasnosti žije zhruba 1,6 miliárd moslimov, pre ktorých životný štýl, mieru sekularizácie alebo napríklad postoj k ženám nemožno nájsť žiadny spoločný menovateľ. Ak moslimov v oblasti Blízkeho východu, indického subkontinentu a juhovýchodnej Ázie niečo spája, sú to charakteristiky spoločné všetkým rozvíjajúcim sa krajinám. Náklonnosť voči spotrebnej kultúre, pokles pôrodnosti smerom k úrovniam jednoduchej reprodukcie obyvateľstva (Turecko, Tunisko, Irán), rozpad povedomia o tom, čo je to „islam“ a kto drží v rukách autoritu ho vykladať. V európskych spoločnostiach prežíva zjednodušujúce presvedčenie, že moslimovia sú vo svojich životoch vedení textami Koránu, ktoré nejakým spôsobom definujú ich mentalitu. Je to zavádzajúci a scestný názor. Situácia je omnoho komplexnejšia i v krajinách, kde sa islamské symboly stali súčasťou oficiálnej vládnej ideológie. Najlepším príkladom je Irán. S trochou nadhľadu možno povedať, že hlavným výsledkom 35 rokov islamskej revolúcie v Iráne je do značnej miery sekularizovaná spoločnosť, kde dve tretiny absolventov univerzít tvoria ženy, rodiny majú jedno alebo dve deti a na každom kroku narazíte na zjavný paradox, ktorý nezasvätený Európan v štáte spravovanom v duchu islamských symbolov nečaká.
