BRUSEL - Krajne pravicové a euroskeptické politické strany zaznamenali významné víťazstvá vo voľbách, v ktorých voliči hlasovali o zložení nového Európskeho parlamentu. Konštatovala to dnes agentúra DPA.
Euroskeptická Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) vyhrala eurovoľby v Británii. Po sčítaní veľkej časti hlasov má UKIP podporu 28 percent voličov. Podľa odhadov spravodajskej stanice BBC tak získa 24 z celkového počtu 73 britských mandátov. UKIP doposiaľ disponovala 13 poslancami v europarlamente.
Šéf strany Nigel Farage, ktorý si svoj post v Európskom parlamente presvedčivo obhájil, opísal volebný výsledok za "najneobyčajnejší výsledok za 100 rokov", cituje DPA. "Toto nie je to posledné, čo od nás budete počuť," adresoval zároveň stúpencom i kritikom strany.
Na druhom mieste sa v Británii umiestnili labouristi so ziskom 25,5 percenta hlasov a zhruba 20 mandátmi pred konzervatívcami britského premiéra Davida Camerona. Tí získali 24 percent hlasov a 19 mandátov.
O ďalšie rozrušenie sa postaralo Francúzsko, kde dosiahol krajne pravicovo orientovaný Národný front svoj prvý úspech v národných voľbách, pripomína DPA. Líderka strany Marine Le Penová vyzvala na rozpustenie parlamentu a vypísanie nových volieb.
Le Penová, ktorá presadzuje, aby sa Francúzsko vzdalo eura a zrealizovalo referendum o vystúpení krajiny z EÚ, novinárom povedala, že Francúzsko hlasovalo za vládu "Francúzov, Francúzmi, pre Francúzov". Jej krajan, líder konzervatívnej frakcie v EP Joseph Daul však vyjadril sklamanie, píše DPA. "Dnes večer som smutný z imidžu Francúzska, ktorý vystavuje zoči-voči ostatným európskym krajinám," povedal reportérom v Bruseli.
Dva prieskumy exit polls preukázali, že Národný front získal 25 percent hlasov. Socialisti úradujúceho prezidenta Francoisa Hollandea naopak skončili až na treťom mieste, čo by pre nich mohlo byť najhorším výsledkom od roku 1994.
Vládnuce strany v ostatných krajinách únie boli taktiež potrestané svojimi voličmi v časoch rozčarovania z EÚ - a najmä jej reakciou na ekonomickú krízu eurozóny, uviedla DPA.
"Vládnuce strany zaplatili v týchto voľbách cenu," povedal švédsky premiér Fredrik Reinfeldt svojim stúpencom v Štokholme po tom, čo sa jeho konzervatívna strana dočkala svojho najhoršieho výsledku v eurovoľbách. Výsledok v Škótsku a Írsku sa očakáva až dnes v priebehu dňa. Výsledky volieb v Londýne údajne spomalili problémy pri sčítavaní hlasov v jednej z rád.
Vládnuce strany v Nemecku i Španielsku tiež zaznamenali pokles podpory v eurovoľbách, píše DPA. V Grécku je na čele krajne ľavicová Syriza, ktorá získala 26 až 30 percent hlasov pred vládnucou konzervatívnou stranou Nová demokracia (ND) premiéra Antonisa Samarasa. Radikálna ľavicová Syriza vsadila na dôraznú kampaň proti úsporným opatreniam, ktoré sú súčasťou reakcie na ekonomickú krízu.
Pravicovo a protiimigrančne orientované strany tiež získali hlasy v Rakúsku, Švédsku a Fínsku, kým v Dánsku najviac hlasov pripadlo Dánskej ľudovej strany.
Smerom na východ utrpeli vládnuce strany porážku v Bulharsku, Chorvátsku a Česku, kým maďarský ultrapravicový Jobbik získal 15 percent hlasov a predbehol Maďarskú socialistickú stranu (MSZP).
Konzervatívna Európska ľudová strana (EĽS) si podľa všetkého zachová najväčšiu skupinu v rámci europarlamentu so ziskom 212 z dovedna 751 kresiel. Strana európskych socialistov (PES) podľa prieskumov získa 186 kresiel.
Euroskeptici utrpeli výraznú porážku v Taliansku a Holandsku, pripomína DPA. Taliansky premiér Matteo Renzi podľa očakávania privedie svoju stredoľavú Demokratickú stranu k presvedčivému víťazstvu. Populistické a euroskeptické Hnutie piatich hviezd (M5S) Beppeho Grilla totiž skončilo až na druhom mieste.
Holandská krajne pravicová a protiimigračne zameraná Strana slobody euroskeptika Geerta Wildersa takisto neočakávane prišla o podporu a skončila až na treťom mieste.
Volebná účasť v rámci celej únie predstavovala 43 percent. Oficiálne výsledky jednotlivých hlasovaní sa podľa očakávania budú zverejňovať postupne počas nasledujúcich dní, informuje DPA.
Novinkou zameranou na posilnenie záujmu voličov bol boj o post predsedu Európskej komisie. Konzervatívny kandidát Jean-Claude Juncker, bývalý luxemburský premiér, uviedol, že sa cíti byť "oprávnený" na tento post, keďže jeho Európska ľudová strana bude najväčšou v europarlamente.
