BRATISLAVA/VARŠAVA - Dnes, 27. januára, si pripomíname 69. výročie oslobodenia Osvienčimu a zároveň Medzinárodný deň spomienky na obete holokaustu. Od 1941 do 1945 v koncentračnom tábore na území Poľska zahynulo viac ako 1,1 milióna mužov, žien a detí. Z toho 90 % tvorili Židia. Všetci boli nevinní.
Najväčší nemecký vyhladzovací tábor v dobe nacizmu bol zriadený roku 1941 asi 3 km od zajateckého tábora Osvienčim I, v dedine Brezinka. Podľa odhadov doň deportovali približne 1,3 milióna ľudí, z toho 1,1 milióna zavraždili. Asi 900 000 deportovaných hneď po príjazde poslali do plynových komôr alebo zastrelili. Zvyšných 200 000 zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, lekárskych pokusov alebo neskoršieho splyňovania.
Prvá plynová komora začala fungovať už v marci 1942, ale to nacistom ani zďaleka nestačilo. Postupne vystavali monštruózny systém vraždenia, ktorý bol založený na nevedomosti obetí. Tie najprv vošli do prezliekárne, kde odložili oblečenie a nahé potom vstúpili do plynovej komory upravenej ako sprchy. Vojaci SS cez vetracie komory dnu vsypali granule Zyklonu B, z ktorých sa uvoľňoval jedovatý plyn na báze kyanidu. Keď už vo vnútri komôr nezostal nikto nažive, väzni Sonderkommanda mŕtvolám odobrali zlaté zuby. Následne telá odvliekli do krematórií, kde ich spaľovali v peciach.
Ku koncu vojny bolo jasné, že postupujúca Červená armáda oslobodí aj Osvienčim, a tak sa nacisti snažili zahladiť dôsledky svojich činov. Obytné bloky aj so zostávajúcimi ľuďmi vo vnútri zapálili a tábor chceli ho zrovnať so zemou. To však už nestihli.
27. januára 1945 tábor oslobodila 322. strelecká divízia. Vojaci našli v tábore už len 7600 preživších. Nacisti pred oslobodením poslali viac než 58 000 ľudí na nútené práce do ríše, väzňov ktorí neboli schopní pochodu, urýchlene vraždili.
Pri príležitosti 69. výročia oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime sa uskutočnia spomienkové obrady, na ktorých sa zúčastnia bývalí väzni, poľskí štátni predstavitelia i medzinárodní hostia vrátane delegácie izraelského parlamentu. Delegáciu Knessetu povedie predseda parlamentu Juli-Joel Edelstein. Nad spomienkovým podujatím prevzal záštitu prezident Bronislaw Komorowski. Po ceremóniách bude nasledovať mimoriadne zasadnutie Knessetu v Krakove, prvé svojho druhu v histórii Izraela. Na zasadnutí sa zúčastní 60 izraelských poslancov ako aj politici z celého sveta. Témou bude antisemitizmus v súčasnosti.
