KRASNOJE – Strach a hrôzu naháňajú bieloruským dedinčanom vlčie svorky, ktoré sa vydávajú na lov zo svojho útočiska v "zakázanej zóne" okolo havarovanej jadrovej elektrárne Černobyľ. Sama elektráreň síce leží na Ukrajine, ale zóna zasahuje aj do Bieloruska. Hony na "sivých škodcov" organizujú nielen poľovníci, ale aj policajti.
"Vlci útočia na psov a domáce zvieratá, vrátane hovädzieho dobytka," posťažovala sa agentúre Interfax Anastasija Abašinová, ktorá plní funkciu okresnej veterinárky v oblasti na bielorusko - ukrajinskom pomedzí. Útoky vlkov si v jednej dedine už vynútili zriadenie stálej stráže, v ktorej sa striedajú lovci, policajti a miestni obyvatelia. "Zvlášť nebezpečný je jeden ostrieľaný vlk, ktorý v obci Krasnoje v posledných dňoch zabil 20 psov, päť teliat, prasa, tucet králikov a rovnaký počet sliepok, " tvrdí server newsru.com.
"Pozerám, že môj psík leží v krvi a pri ňom sedí nejaké veľké šedivé zviera. Najskôr som si myslela, že je to psisko. Zatlieskala som, on sa otočil a ja vidím, že to nie je pes, ale vlk. Pozeral na mňa. Chytila som vidly a začala s nimi trieskať, až utiekol," zverila sa v televízii jedna z dedinčaniek. Psík stretnutie s vlkom prežil, ale od tej doby ho dedinčanka radšej zatvára do stajne.
Ak bude hrôzostrašný vlk chytený a zastrelený, čaká jeho mozog cesta do laboratória, hovorí veterinárka Abašinová. Šelma je však vraj až príliš pomstychtivá a ostražitá, než aby sa nechala uloviť a pitvať.
Agresivitu vlkov Abašinová objasňuje tým, že zvieratá ženie zo zasnežených lesov hlad, a tak sa pri hľadaní potravy dostávajú do blízkosti ľudských obydlí. Nejde o nič neobvyklé, pred pár rokmi v tomto období hladný vlk dokonca zaútočil na človeka. Teraz sa ale mimoriadne zlovestný jedinec postaral o mimoriadny rozruch.
V Bielorusku podľa Interfaxu žije okolo 1530 vlkov . To je vraj trojnásobok "optimálneho stavu", avšak ešte pred desiatimi rokmi Bielorusi odhadovali počet vlkov na tri tisícky.
Bieloruská časť tridsaťkilometrovej černobyľskej zóny, zriadenej pred 27 rokmi, zahŕňa najviac postihnuté oblasti troch okresov. Vznikla tam "radiačne ekologická rezervácia" s rozlohou viac ako 215.000 hektárov s 96 opustenými obcami, kde pred haváriou žilo viac ako 22.000 ľudí.
Mnohí ľudia najprv predpokladali, že výbuch štvrtého reaktora a následné tony rádioaktívneho spadu premenia evakuačnú zónu s rozlohou asi 2850 kilometrov štvorcových v mesačnú krajinu. Ale príroda v tejto oblasti aj napriek vysokej úrovni radiácie bujnie. Hlboké lesy pohltili opustené polia aj vyľudnené dvorce. Objavili sa tam aj niektoré, inde v Európe vzácne druhy zveri. Vedci polemizujú, či v zakázanej oblasti zostalo prirodzené životné prostredie mnohých zvierat, ktoré umožňuje ničím nerušený vývoj, alebo tam zvieratá prenikli z okolia a choroby spôsobené radiáciou a genetické zmeny ohrozia ďalší rozvoj zvieracej populácie.
Zoológovia pred rokmi do zóny vypustili stádo koní Przewalského, ktoré zrejme viac než radiácia ohrozujú pytliaci.
