BUDAPEŠŤ – Jedným z dedičstiev rakúsko-uhorskej monarchie je svojské sebahodnotenie Maďarov, založené na myšlienke, že kultúrne stoja nad ostatnými národmi Karpatskej kotliny, domnieva sa riaditeľ budapeštianskeho Inštitútu habsburských dejín András Gerö, podľa ktorého takýto druh vnímania seba samého u Maďarov zostal zachovaný dodnes.
Na diskusii za okrúhlym stolom o období rakúsko-uhorskej monarchie maďarský historik v stredu povedal, že monarchia hlásala - pričom si to nahovárali aj samotní Maďari - že Uhorsko je ich krajinou. Vedcove slová citovala tlačová agentúra MTI.
"Pravda bola taká, že Maďari sa stali väčšinovým národom na území tejto krajiny (Uhorska) až po roku 1900 a ani o desať rokov neskôr nebol v Uhorskom kráľovstve ich pomer väčší ako 54,5 percenta," zdôraznil na budapeštianskom podujatí Gerö. Dôvodom takéhoto vývoja bola podľa neho sčasti asimilácia Židov a vysťahovávanie iných národností z vidieka.
"Maďari uverili tomu, že to bol ich štát. Bol to ich štát - ale nielen ich, pretože v ňom žili aj iní ľudia. Domnievali sa, že si ten štát zaslúžia, pretože kultúrne stoja nad ostatnými," povedal historik s poznámkou, že podľa jeho názoru tento spôsob sebahodnotenia Maďarov je stále aktuálny.
Gerö konštatoval, že tento prístup nie je prítomný v diplomatickom či politickom jazyku, ale v podvedomí širokej verejnosti áno: "Málokedy počujete hovoriť medzi Maďarmi v pozitívnom duchu o Slovákoch alebo Rumunoch. Maďar si myslí, že je dobrý," dodal.
Kultúra vzájomnej averzie, charakteristická pre monarchiu, zostala podľa historika zachovaná dodnes. "Je to špecifikum Maďarov, že všetci sme boli zatvorení do jednej klietky, pričom každý každého nenávidel - aj Maďar Maďara, ktorý mal iné zmýšľanie. Maďari nenávideli iné národnosti - ale aj národnostné menšiny nenávideli Maďarov," povedal András Gerö.
Na podujatí vystúpili s príspevkami aj historik-diplomatik István Diószegi, ktorý hovoril o zahraničnej politike monarchie, a historik a spisovateľ Gyula Zeke, ktorý priblíži literárnu tvorbu z čias monarchie.
