ŠTRASBURG - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes pomerom hlasov 459 za a 148 proti prijali návrh smernice Európskej komisie (EK), aby verejne obchodovateľné spoločnosti v EÚ do roku 2020 mali vo svojich riadiacich orgánoch aspoň 40-percentné zastúpenie žien v nevýkonných funkciách.
Poslanci EP navrhujú, že spoločnosti, ktoré nesplnia stanovené kvóty, by mali čeliť sankciám. V roku 2013 len 17,6 percenta z nevýkonných členov správnych rád najväčších spoločností v EÚ boli ženy.
"Prijali sme dnes konzistentné uznesenie a vyslali jasný signál Rade, zúčastneným stranám a spoločnosti," povedala spoluspravodajkyňa Výboru EP pre práva žien, grécka poslankyňa Rodi Kratsa-Tsagaropulusová.
Podľa jej slov je nevyhnutné, aby sa spoločnosti kótované na burze rozvíjali tak, aby zahrnuli do svojich radov a do rozhodovacích procesov vysoko kvalifikované ženy s cieľom dosiahnuť lepšiu konkurencieschopnosť firiem a zároveň plne rešpektovať zásady EÚ o rodovej rovnosti. Uznesenie EP objasňuje a zlepšuje otvorený a transparentný postup vymenovávania nevýkonných členov správnej rady spoločností kótovaných na burze.
Europarlament v správe pre médiá uviedol, že týmto splnil svoju "domácu úlohu" a je teraz na Rade (členské štáty), aby dokončila túto smernicu v spoločnom úsilí s EG a Európskou komisiou ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu (máj 2014).
"To bude dôkazom pre našich občanov, že bojujeme proti rodovej diskriminácii a za rovnaké príležitosti pre všetkých ľudí na trhu práce," uviedla rakúska europoslankyňa a spoluspravodajkyňa Výboru EP pre právne záležitosti Evelyn Regnerová.
Slovenskí europoslanci sú v názoroch rozdelení
Postoje slovenských europoslancov k smernici Európskej komisie (EK) o vyššom počte žien v nevýkonných riadiacich orgánoch európskych firiem kopírujú názorové rozdelenie väčšiny členov Európskeho parlamentu (EP). "Ja osobne som podporovateľkou kvót. Je to jedno z riešení ako ženy viac presadiť do riadenia spoločností," uviedla poslankyňa Katarína Neveďalová (Smer-SD).
Podľa nej je vytýčený cieľ 40 percent žien v dozorných radách firiem kótovaných na burze reálnym číslom, lebo dnes je na vysokých riadiacich spoločností okolo desať percent žien a v neriadiacich funkciách dozorných orgánov firiem okolo 16,5 percent žien. To podľa nej znamená, že existuje priestor na zlepšenie v prospech žien.
Neveďalová priznala, že do roku 2015 sa zrejme nepodarí splniť cieľ o 30-percentnom zastúpení žien v najvyšších orgánoch firiem, ale do roku 2020 by sa 40-percentná hranica dosiahnuť dala.
Poslankyňa zároveň upozornila na skutočnosť, že v súčasnosti okolo 60 percent absolventov vysokých škôl v EÚ sú ženy a je nepochopiteľné, kde sa tieto percentá absolventov strácajú a prečo nemajú väčšiu šancu vykonávať riadiace funkcie vo veľkých firmách.
Jej stranícka kolegyňa zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) v europarlamente Monika Smolková (Smer-SD) na druhej strane tvrdí, že kvóty pre ženy netreba stanovovať zákonom, ale skôr ako odporúčanie.
"Dnes sú ženy dostatočne kvalifikované a priebojné, aj keď treba povedať, že nemajú to ľahké ani v politike, ani v riadiacich pozíciách. Majú to ťažšie ako muži, ale musia sa presadiť samé," uviedla Smolková.
Na opačnom konci názorového spektra sú mnohí konzervatívni poslanci. Ich názor presadzuje aj Miroslav Mikolášik (KDH). Slovenský europoslanec uviedol, že v tomto prípade nejde o spor medzi konzervatívnosťou či ľavicovosťou, ale o zdravý rozum.
"Nech sa uplatní v politike a v správnych radách ten, kto na to má vzdelanie a skúsenosti a je prínosom pre pozíciu, ktorú má zastávať. V tomto nemôže predsa rozhodovať uspôsobenie našich vnútorných orgánov a tvorba istých hormónov," poznamenal Mikolášik ku tejto téme. Podľa neho udeľovanie akýchsi kvót pre ženy je pre ne skôr ponižujúcim faktorom, ako niečo, čo by im malo pomáhať.
