OSLO - Extrémne globálne otepľovanie je v najbližších desaťročiach menej pravdepodobné po tom, ako sa v tomto storočí dosiaľ spomalil nárast teplôt vzduchu. O tomto závere medzinárodnej skupiny vedcov informovala dnes tlačová agentúra Reuters.
Otepľovanie však pri súčasnom vývoji smeruje k tomu, že teploty budú vyššie než je cieľ, ktorý si stanovili vlády krajín sveta, a to obmedziť ich nárast na menej než dva stupne Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím. Zabrániť by tomu mohli prísne opatrenia na obmedzenie stúpajúcich emisií skleníkových plynov.
"Najextrémnejšie miery otepľovania simulované súčasnou generáciou klimatických modelov pre 50-ročný a 100-ročný časový rámec vyzerajú byť menej pravdepodobné," uviedli vedci z Oxfordskej univerzity o záveroch medzinárodného tímu v časopise Nature Geoscience.
Rýchlosť globálneho otepľovania sa znížila po výrazných nárastoch v 80. a 90. rokoch minulého storočia, aj keď všetkých desať najteplejších rokov zaznamenaných od začiatku vedenia spoľahlivých záznamov v 50. rokoch 19. storočia zaregistrovali vedci od roku 1998.
Spomalenie nárastu je určitou záhadou, pretože emisie skleníkových plynov sa naďalej zvyšujú, okrem iného v súvislosti s výrazným priemyselným rastom v Číne. Po preskúmaní teplôt z posledných rokov experti uviedli, že zdvojnásobenie koncentrácií oxidu uhličitého v atmosfére oproti predpriemyselnému obdobiu - pri súčasnom trende možné do polovice storočia - by zvýšilo teploty vzduchu o 0,9 až 2,0 stupňa Celzia.
Je to menej než odhady vedcov z medzivládnej komisie OSN pre klimatické zmeny, ktorí v roku 2007 predpovedali nárast o 1 až 3 stupne Celzia v prípade zdvojnásobenie koncentrácie CO2. Komisia OSN tiež odhadla, že po zarátaní roztápania ľadu a absorbovania teplôt oceánmi v priebehu sto rokov by zdvojnásobenie koncentrácie CO2 viedlo k zvýšeniu o 2 až 4,5 stupňa Celzia.
Závery novej štúdie - vykonanej vedcami z Británie, USA, Kanady, Austrálie, Francúzska, Nemecka, Švajčiarska a Nórska - sa všeobecne zhodujú s týmto rozmedzím dlhodobej klimatickej reakcie.
Pre vládnych politikov je však dôležitejšia reakcia v najbližších 50-100 rokoch, uviedol hlavný autor štúdie, Alexander Otto z Oxfordskej univerzity. Oceány podľa všetkého v posledných rokoch absorbujú viac tepla, čo zakrýva vplyv hromadenia oxidu uhličitého v atmosfére, v súčasnosti dosahujúcu úroveň 40 percent nad hodnotami spred priemyselného obdobia.
Teploty vzduchu sa už zvýšili o približne 0,8 stupňa Celzia nad úroveň priemyselnej revolúcie a dva stupne Celzia sú všeobecne považované za hranicu nebezpečných zmien, ako je viac záplav, vĺn horúčav či nárast hladiny mora, dodáva Reuters.
