LONDÝN - "Zlatá horúčka" na dne oceánov sa môže čoskoro stať realitou. OSN sa totiž rozhodla povoliť ťažbu a zverejnila svoj prvý plán, ako z morského dna dostať horniny bohaté na vzácne kovy. Ťažbu budú môcť vykonávať spoločnosti, ktoré požiadajú o licenciu. Tie sa začnú vydávať v roku 2016, uviedla BBC. O preskúmanie potenciálnych nálezísk v morských hlbinách a následnej ťažbe sa hovorí už desiatky rokov, doteraz sa však k tomuto kroku neprešlo kvôli vysokým nákladom aj obavám z negatívneho vplyvu na podmorský život.
Medzinárodný úrad pre morské dno (ISA), inštitúcia OSN, ktorá striktne kontroluje všetky ťažobné aktivity, teraz ale vypracovala štúdiu, z ktorej vyplýva, že ťažba je možná, avšak za prísnych pravidiel. Morské dno skryté v hĺbkach okolo štyroch až šiestich kilometrov pod hladinou je významné predovšetkým pre svoje zásoby takzvaných mangánových konkrécií. Ide o malé kusy hornín svojim tvarom pripomínajúce zemiak. Obsahujú veľké množstvo kovov, predovšetkým železo a mangán, ale aj meď, kobalt, nikel a zlato.
Dohovor OSN o morskom dne považuje túto oblasť za "spoločné dedičstvo ľudstva". Do dnešnej doby sa ISA zaoberala len schvaľovaním ponúk na geologický prieskum morského dna, teraz ju ale čaká veľmi náročná úloha - musí začať posudzovať možnosti skutočnej ťažby a tiež stanoviť, akým spôsobom sa budú rozdeľovať výnosy z vyťažených kovov.
Obrovský záujem o zásoby z morského dna je pochopiteľný. Napríklad v oblasti Clarion-Clipperton v subtropickej časti severného Pacifiku sa podľa odhadov nachádza až 27 miliárd ton mangánových konkrécií. Tie by mohli obsahovať sedem miliárd ton mangánu, 340 miliónov ton niklu, 290 miliónov ton medi a 78 miliónov ton kobaltu.
Medzinárodný úrad pre morské dno vo svojej štúdii stanovil, že prospech z ťažby v hlbinách oceánov by mali mať nielen ťažobné spoločnosti z vyspelých krajín, ale aj rozvojové štáty. Základným pravidlom je takisto ochrana životného prostredia, všetky operácie na dne oceánov sa preto budú detailne monitorovať.
Medzi odborníkmi vyvolal najnovší plán OSN búrlivú debatu. Napríklad britský biológ Paul Tyler ho skritizoval. Podľa neho by sa takto mohli ocitnúť v ohrození niektoré živočíšne druhy. "Keď zničíte určitú oblasť ťažbou, živočíchy, ktoré tam žijú, sa budú musieť skúsiť presunúť inam alebo jednoducho zomrú," uviedol Tyler.
