BRATISLAVA - Steen Jakobsen, hlavný ekonóm investičnej banky Saxo Bank, vo svojom komentári prezradil, čo si myslí o tajuplnom Bermudskom trojuholníku súčasnej ekonomiky. Podľa neho sa dá prirovnať k čiernej diere, kde idú rozum i veda bokom a namiesto nich nastupujú nádeje, povery, a kde aj odborníci rozprávajú nezmysly.
"Bermudský trojuholník sa tiahne od Bermudských ostrovov k Portoriku a Miami. Ekonomika sa naproti tomu pohybuje medzi vysokým ocenením akcií, vysokou nezamestnanosťou a nízkym rastom a produktivitou. Tiež v Bermudskom trojuholníku ekonomiky môžete nájsť dôkazy, ktoré vysvetľujú väčšinu alebo možno aj celý problém dnešnej krízy. Lenže to by Hollywoodu nehralo do kariet - teda pardon, americkému Fedu," uviedol Jakobsen s tým, že nikto nechce počuť realitu a fakty. "Ľuďom ľahšie predajú tajomno a záhady. Ani vedecké vzdelanie už toľko neláka a ľudia radšej študujú aplikácie a virtuálnu realitu."
Podľa Jakobsena koluje tiež jedna legenda, že priamo uprostred tohto trojuholníka by mohla pod hladinou ležať pochovaná Atlantída. A nachádza sa tu tiež moderná menová teória. Jej princíp je pritom veľmi jednoduchý: tlačiť a míňať peniaze, potom počkať a modliť sa za to, že raz bude lepšie.
Ekonomický Bermudský trojuholník je čoraz ťažšie obhájiť. Už len preto, že neustále pripomínanie krízy nás všetkých stavia do defenzívy, takže nie sme schopní premýšľať ďalej než do budúceho štvrťroku.
Kam ďalej?
"Politici nabehli už pred mnohými rokmi do jednosmerky, kde cúvanie buď nie je povolené, alebo nie je možné. Keby mali politológovia vytvoriť jednoduchý model toho, ako Bermudský trojuholník funguje, potom by v prvom rade otestovali, z čoho vlastne súčasná politika vychádza. Žiadna politika a jej teória totiž nie je lepšia než jej premisa," vysvetlil Jakobsen a dodal, že premisou Fedu je pritom vytvárať pozitívny efekt bohatstva, ktorý povedie k lepšiemu sentimentu a vyšším investíciám.
Barometrom úspechu sú akciové trhy, ktoré síce majú za sebou úspešnú šnúru, ale obyčajní ľudia z toho nemajú nijaký úžitok. Akcie vlastní výlučne horných 10 percent populácie. A sociálna priepasť je teraz oveľa strmšia, než bola pred začiatkom krízy.
"V Japonsku sú ešte ďalej a robia všetko pre vytvorenie bubliny. Politici už niekoľko rokov tvrdia, že je nemožné zistiť, kedy sa bublina začína nafukovať. Myslia si, že keď bubliny proaktívne vytvárajú, ide o transparentnejší proces," poukázal Jakobsen na príklad z Ázie.
Premisy boli narušené, ale politici nemajú v úmysle napriek zlyhaniu zmeniť svoj štýl vládnutia. Stačí sa pozrieť na nekonečné kvantitatívne uvoľňovanie z pera Japonskej centrálnej banky, ktoré bolo oznámené 4. apríla. Od tohto experimentu uplynul len mesiac a výnosy z japonských štátnych dlhopisov už stúpajú, žiadne klesanie.
Niekoľko uznávaných manažérov makrofondov si myslí, že do kolapsu Japonska zostáva menej ako 12 až 18 mesiacov.
Japonskému premiérovi Shinzo Abemu k zvoleniu pomohla jeho stratégia o troch pilieroch. Súčasťou jedného z nich bola aj dodávka "lacných peňazí" na trh, čo sa mu podarilo celkom ľahko. Bude však takmer nemožné, aby sa tento stimul premietol aj na ponukovej strane ekonomiky. A to kvôli jeho súčasnej podobe, nedostatočnej imigrácii obyvateľov a nákladom na zdravotníctvo a dôchodky. Ekonomický Bermudský trojuholník sa mu pravdepodobne vypomstí.
