BRATISLAVA - Podlá, neférová a úplne kontraproduktívna. Týmito slovami opísal Lars Seier Christensen, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ Saxo Bank, daň z finančných transakcií (DFT), ktorá je podľa neho ďalším geniálnym plánom eurozóny.
Christensen tvrdí, že v situácii obrovských štátnych dlhov a deficitov rozpočtov existuje len jedno miesto, kde sa dajú nájsť peniaze - v súkromnom sektore a na bankových účtoch. Hoci všetky dane sú podľa neho krádežou, niektoré z nich vďaka svojej podstate škodia viac ako iné.
"Nízke dane z príjmov sú rozumné, pretože podnecujú k tvrdej práci a vytvárajú bohatstvo," uviedol Christensen jeden z pozitívnych príkladov. O dani z finančných transakcií však už takú dobrú mienku nemá. "Je to len ďalšia daň, ktorá jednoducho nedáva zmysel. Napriek tomu má pomerne širokú podporu verejnosti, ktorá bohužiaľ nepochopila, kto sú skutoční vinníci finančnej krízy. Väčšina ľudí sa mylne domnieva, že ich daň nepostihne."
"Mnohé finančné inštitúcie, zástupcovia priemyslu, akademici aj experti upozorňujú, že ide o omyl. Faktom je, že sporitelia, dôchodcovia, podniky aj spotrebitelia budú DFT postihnutí prostredníctvom vyšších nákladov na penzijné transakcie, nižšej likvidity trhu a menej efektívnej alokácie kapitálu v reálnej ekonomike," vysvetlil jej dopad bankár.
Pôvodná správa Európskej komisie, ktorá skúmala vplyv dane z finančných transakcií na hospodárstvo EÚ, spomínala ako dôsledok stratu pol milióna pracovných miest a 1,76 percent hospodárskeho rastu. "Komisia vykonala monumentálny ťah orwellovských proporcií a objednala si novú správu. A čuduj sa svete, DFT má mať na rast ekonomiky EÚ vplyv pozitívny," uviedol Christensen, podľa ktorého to bola "jedna z najúbohejších manipulácií s dátami aj faktami, akej som bol kedy svedkom".
Prečo je návrh na DFT vôbec na stole?
"Nejde o žiadnu racionálnu či ekonomicky podloženú konštrukciu, ale len a len o konštrukciu čisto politickú. Politikom, ktorí preukázali kolosálnu neschopnosť pri riadení svojich ekonomík, sa náramne hodí, že môžu použiť finančné trhy ako obetného baránka. V niektorých krajinách ide o úplne racionálnu, aj keď veľmi cynickú taktickú hru. Nemecká kancelárka Angela Merkelová túto kartu využila v politickom boji proti sociálnej demokracii, ktorá sa na ňu chystala tvrdo zaútočiť populistickým návrhom na daň z finančných transakcií. Merkelová prišla s vlastným návrhom, a týmto bola DFT definitívne zmetená z tém pre predvolebnú kampaň. Vo Francúzsku aj inde sa zase DFT radí do dlhého zoznamu nenávistných daní - daní uvalených na boháčov, finančné transakcie, banky, na kohokoľvek, kto, ako inak, nepredstavuje väčšinu voličstva. Ide prinajmenšom o nerozum, prinajhoršom o podlosť," nedáva si spoluzakladateľ Saxo Bank servítku pred ústa
Ako daň z finančných transakcií funguje v praxi?
Funguje tak, že významne ovplyvňuje toky medzi dotknutými a nedotknutými investičnými nástrojmi. Vo Francúzsku, kde sú daňou postihnuté iba niektoré cenné papiere, sú celkové objemy výrazne pod európskym priemerom. Objemy obchodov s nepostihnutými akciami však výrazne vzrástli, zatiaľ čo objem obchodov na zvyšku trhu sa prepadol. Ak alokácia kapitálu snáď bola pred zavedením dane primerane efektívna a racionálna, teraz už samozrejme nie je. A pochopiteľne, ako nástroj k vyhnaniu investorov zo zeme funguje DFT skvele. Presne toto je skúsenosť Švédska získaná v priebehu niekoľkých katastrofálnych rokov jednostranného zavedenia transakčnej dane týkajúcej sa domáceho trhu dlhopisov.
Veria skutočne vlády, že DFT nedopadne negatívne na trhy, ktorých sa bude týkať?
Po pravde povedané, ide len o rétoriku. Je to absurdné a pokrytecké, ale talianski a francúzski úradníci teraz varujú pred očakávaným negatívnym dopadom dane na domáce dlhopisové trhy a vyššími nákladmi pri získavaní kapitálu. Teraz sa navrhuje výnimka týkajúca sa trhov, na ktorých sú vlády závislé. Človeku to pripomenie, ako vysoké a málo zdanené platy si eurobyrokrati naďalej nárokujú a zároveň kážu úspornosť a "spravodlivé" daňové príspevky zo strany všetkých ostatných.
"Mnohí hovoria, že keď už nič iné, budú aspoň ľudia, ktorí spôsobili finančnú krízu, prostredníctvom DFT spravodlivo prispievať na kompenzáciu bolestného a strát, za ktoré sú zodpovední. Bohužiaľ tomu tak nebude. Kríza nebola spôsobená ani investormi, ktorí si šetria na dôchodok, ani investíciami, ktoré smerovali do firiem, ktoré vytvárajú pracovné miesta a bohatstvo. Tak teda aspoň banky? Ale kdeže, tie len po práve prenesú vzniknuté náklady na klientov, ktorí si danú transakciu želajú. To je ale normálny postup a ak chceme racionálne podnikanie a finančne silný bankový sektor, tak to ani inak nejde," dodal Christensen, podľa ktorého táto daň určite nebude fungovať.
