PRAHA - Úspechom ľavicových strán sa dnes v Českej republike skončili dvojdňové voľby do 13 krajských zastupiteľstiev (okrem Prahy) a tretiny Senátu.
Zdrvujúcu porážku utrpela pravicová koaličná vláda premiéra Petra Nečasa vedená jeho Občianskou demokratickou stranou (ODS) v krajských voľbách. Sociálni demokrati (ČSSD) a komunisti (KSČM) zvíťazili na základe sčítania vyše 99 percent hlasov v 11 z 13 krajov. Najväčší skok zaznamenala KSČM, ktorá by prvýkrát mohla mať hajtmanov v jednom alebo dvoch krajoch.
ODS bodovala len v Plzenskom kraji, kde sa presadil bývalý minister spravodlivosti Jiří Pospíšil, ktorého dal Nečas odvolať koncom júna. V iných krajoch sa ODS a ďalšia koaličná strana TOP 09 ministra zahraničných vecí Karla Schwarzenberga ocitli hlboko v poli porazených. V Libereckom kraji zvíťazilo regionálne hnutie Starostové.
Nečas priznal porážku v krajských voľbách. Tá podľa neho nie je prekvapujúca, pretože je to dôsledok nevyhnutných reforiem, ktoré vláda musí uskutočniť. Za malou podporou ODS môže byť aj nejednotnosť strany, čím mal na mysli šesť poslancov, ktorí odmietajú podporiť konsolidačný vládny balíček.
Podľa šéfa ČSSD Bohuslava Sobotku výsledky volieb ukazujú, že občania nesúhlasia s reformami Nečasovej vlády. Podpredseda ČSSD a juhomoravský hajtman Michal Hašek vyzval v tejto súvislosti Nečasa, aby odstúpil. "Je evidentné, že ľudia už nedôverujú svojej vláde," povedal Hašek, ktorý obhajoval post hajtmana.
Už v nedeľu chcú strany začať rokovania o nových koalíciách na regionálnej úrovni. Podľa komentátorov situácia vyzerá tak, že vo väčšine krajov - ak nie vo všetkých - vzniknú spojenectvá ČSSD a KSČM. To by sa malo týkať aj Plzenského kraja, keďže víťazná ODS tam nemá dostatočne silného koaličného partnera.
Aj v čiastkových voľbách do Senátu (27 senátorov) majú navrch ČSSD a KSČM. Väčšina kandidátov, ktorá postúpila do druhého kola (19. a 20. októbra), je členmi týchto strán. Vo volebnom obvode Praha 8 prekvapil komunista Jiří Dolejš, ktorý tesne porazil kandidátku ODS Danielu Filipiovú. Praha bola doteraz považovaná za baštu pravice. Výsledky prvého kola doplňovacích senátnych volieb tak naznačujú, že ľavicové strany obhája absolútnu väčšinu v hornej komore parlamentu.
Voľby sprevádzala nízka účasť, keď hlasovalo len okolo 35 percent voličov.
