BRUSEL - Dnes prezentovaná výročná správa Európskej komisie (EK) o pokroku Bulharska a Rumunska v rámci Mechanizmu spolupráce a overovania (MSO), ktorý sa zameriava na oblasť korupcie a organizovaného zločinu, môže otvoriť cestu obom krajinám na vstup do Schengenskej zóny už na jeseň tohto roku. Ak by sa tak stalo, Nórsko by malo zo Schengenu vystúpiť, uviedla dnes Strana stredu, ktorá je súčasťou nórskej vládnej koalície.
S týmto vyhlásením prišla hovorkyňa pre oblasť spravodlivosti za Stranu stredu Jenny Klingeová. Podľa nej, ak sa Bulharsko a Rumunsko stanú členmi Schengenskej zóny, Nórsko by malo zvážiť zotrvanie v spoločnom európskom priestore voľného pohybu a bez pasových kontrol.
Podľa Klingeovej znovuzavedenie kontroly na nórskych hraniciach bude potrebné z dôvodu možného nárastu zločincov z oboch balkánskych krajín na území Nórska. A dodala, že problémy Rumunska a Bulharska s nezvládaním organizovaného zločinu sa po ich vstupe do Schengenu stanú aj problémom Nórska. Poslankyňa za Stranu stredu v tejto súvislosti uviedla, že namiesto Schengenu by Nórsko malo radšej uvažovať o vytvorení zóny voľného pohybu iba medzi severnými štátmi Európy.
Nórska spoločnosť je v poslednom období citlivá na rómsku problematiku aj kvôli čoraz vyššiemu počtu žobrákov z krajín ako Bulharsko a Rumunsko. Predsedníčka opozičnej konzervatívnej Strany pokroku Siv Jensenová a podpredseda strany Per Sandberg koncom júna navrhli vysťahovanie všetkých rumunských žobrákov z Nórska, aj v prípade, že sa nedopustili žiadneho priestupku voči zákonu. Jensenová a Sandberg upozornili na zvyšujúci sa prílev Rómov z juhovýchodnej Európy, ktorí za sebou nechávajú iba odpad a nezákonne okupujú verejné priestranstvá, ktoré využívajú ako toalety.
Jenny Klingeová dnes uviedla, že v tomto smere podporuje opozičnú Stranu pokroku, ktorá navrhuje postaviť fenomén žobrania mimo zákona. Nórsko nie je členom Európskej únie, ale ako člen Európskeho združenia voľného obchodu je súčasťou Schengenskej zóny od roku 2001.
