ATÉNY - Na Grékov sa valí jedna pohroma za druhou. Okrem ekonomickej krízy najnovšie musia čeliť ďalším problémom - zdravotným. Aténsky neurológ Dimitrios potvrdil, že obyvatelia sú viac vystresovaní a pociťujú veľké napätie, pretože ich príjmy klesajú.
"Tí, ktorí pracujú, sú veľmi vystrašení a trpia početnými bolesťami chrbtice. Predtým ku mne chodila polovička pacientov väčšinou len na bežnú prehliadku. Teraz mnohí prichádzajú s akútnymi problémami," hovorí odborník. Podľa neho niet pochýb o tom, že hospodárska kríza, úsporné opatrenia a recesia, ktorá sa prehlbuje, zanechávajú na ľudskom tele hlboké stopy.
Dimitrios najprv nechápal, prečo sa ľudia dostali do takého stavu, keďže mu tvrdili, že neurobili žiadny zlý pohyb, ani nenosili ťažké bremená. "Pri rozhovore s nimi však zistím, že môžu prísť o prácu, že ich synovi znížili mzdu o polovicu alebo že nie sú schopní platiť nájomné," dodáva.
Dôsledky zlej ekonomickej situácie a nutnosť prijímať nové úsporné opatrenia zanechali ťažké následky v hlavách Grékov. Svedčí o tom nárast prípadov depresií a samovrážd. Jedna z nich pred dvoma mesiacmi šokovala celé Grécko, keď si 77-ročný dôchodca na námestí Syntagma strelil guľku do hlavy. "Nevidím iné riešenie, ako so všetkým dôstojne skoncovať, aby som nemusel prehrabávať smetiaky," napísal nešťastník v liste na rozlúčku. Dôchodca, ktorý trpel rakovinou a žil sám, obvinil štát, že ho znížením dôchodku pripravil o prostriedky na živobytie a prirovnal terajšiu vládu k tej, ktorú v roku 1941 nastolili nacistickí okupanti.
V prvom polroku minulého roka vzrástol počet samovrážd v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2010 až o takmer polovicu, uvádza ministerstvo zdravotníctva. To je alarmujúca situácia. Depresiou okrem toho trpí každý štvrtý Grék a každá tretia Grékyňa.
Kríza nielen prispieva k zvýšeniu chorobnosti u Grékov, ale taktiež im bráni v tom, aby sa liečili. Rozpočet ministerstva zdravotníctva bol od roku 2009 znížený o štvrtinu. Mzdy lekárov klesli o rovnakú hodnotu. Pneumologička Meropi Manteuová z aténskej kliniky Sotirio uviedla, že vzrástol počet chorôb súvisiacich s chudobou, ako je tuberkulóza.
Pokiaľ ide o duševné zdravie obyvateľov krajiny na Peloponézskom poloostrove, je situácia tiež katastrofálna. Kvôli škrtom v rozpočte bolo zavretých niekoľko psychiatrických liečební a zrušená tretina programov pomoci narkomanom. To viedlo k výraznému nárastu nákazy vírusom AIDS. Kríza prispela aj k tomu, že sa v Grécku objavila nová droga chudobných, ktorá stojí len desatinu toho, čo heroín a nazýva sa sisa. Jej účinky sú strašné: sčernalá koža, nehojace sa rany na hlave a na tele a veľmi násilnícke správanie.
Jediným blahodárnym účinkom krízy na verejné zdravie je to, že zrejme klesla miera alkoholizmu. V súvislosti s úspornými opatreniami boli zvýšené aj dane, a tak sa utápanie starostí v alkohole stalo príliš drahou záležitosťou.
