PARÍŽ - Grécko dostáva miliardy eur mimoriadnej pomoci od takzvanej veriteľskej trojky. Skoro žiadne peniaze však nejdú tamojšej vláde na kľúčové verejné služby, ale mieria späť do vreciek Európskej centrálnej banke (ECB), Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a vládam EÚ. Píše to americký denník International Herald Tribune.
Európsky záchranný balík vo výške 130 miliárd eur, ktorý mal poskytnúť Grécku čas, predovšetkým spláca úroky z jeho dlhov, zatiaľ čo grécka ekonomika sa naďalej prepadá. Na prvý pohľad to síce zmysel nedáva, v rámci politiky eurofinancí to ale má určitú logiku. Koniec koncov, peniaze vydané trojkou pochádzajú od európskych daňových poplatníkov, ktorí sú stále viac znepokojení vyhliadkami na budúcnosť eurozóny.
Kým platia sebe, trojka zadržiava ďalšie fondy určené na to, aby udržali Grécko v chode. Minulý týždeň úrad v Aténach, ktorý sleduje štátne príjmy uviedol, že by krajine mohli do júla dôjsť peniaze. Ak by k tomu naozaj došlo, prestala by splácať dlhy - okrem dlhu voči ECB, MMF a EÚ. "Grécko neprestane platiť trojke, pretože trojka platí sama seba," povedal vysoký poradca Deutsche Bank Thomas Mayer.
V rámci zložitého systému splátok, ktorý bol spustený po voľbách 6. mája a má zabezpečiť, aby Gréci nemali prístup k hotovosti, traja veľkí veritelia teraz posielajú splátky zo záchranného balíka na účet tretej strany v Grécku. Tam peniaze čakajú dva alebo tri dni a potom sa ich veľká väčšina vráti vo forme splátok úrokov gréckych dlhopisov, ktoré Európa prijala v rámci februárovej dohody o pomoci.
Asi tri štvrtiny gréckeho dlhu, teda 182 miliárd eur, teraz vlastní niektorý z členov trojky, odhaduje investičná banka UBS. "Predovšetkým ECB chce svoje peniaze dostať späť," povedal Mayer. Aby banka upokojila napäté finančné trhy, nakúpila za miliardy eur grécke dlhopisy s mesačnou dobou splatnosti. "Preto chcú teraz dostať zaplatené každý mesiac. ECB nakúpila za vysokú cenu a teraz trvá na tom, aby všetko dostala späť," uviedol analytik, ktorý sledoval tok peňazí.
Podľa niektorých odborníkov sa trojka snaží vyvinúť finančný tlak na Grécko, aby urobilo všetko pre vyberanie daní zo stále zdevastovanejšej gréckej ekonomiky. Nemenovaný poradca gréckej vlády o veriteľksje trojke povedal: "Zaistili, aby suma na domáce výdavky bola natoľko nízka, aby prinútila Grécko dramaticky zvýšiť vlastné príjmy."
Na prvý pohľad to vyzerá ako absurdná situácia. Európske inštitúcie vlastne požičiavajú Grécku peniaze, aby mohlo splácať to, čo si od nich vypožičalo. Podľa Stephana Dea z londýnskej UBS je ale takýto systém obvyklý, keď hrozí, že vlády prestanú splácať svoje dlhy. Nebankrotujú totiž rovnako ako súkromné spoločnosti.
Od mája 2010 Grécko dostalo 141,7 miliardy eur z peňazí európskych daňových poplatníkov, ktoré majú udržať krajinu nad vodou. Z toho idú dve tretiny na splátky držiteľom dlhopisov a trojke. Len tretina bola určená na financovanie chodu vlády a len nepatrná časť na projekty stimulujúce anemickú ekonomiku.
ECB sa stala jedným z najväčších veriteľov Grécka, keď začala v roku 2010 kupovať dlh od znepokojených krajín eurozóny, aby pomohla stabilizovať ceny. Inštitúcia neuvádza, koľko gréckeho dlhu nakúpila, ale odhaduje sa, že medzi 35 a 55 miliardami eur. Grécke dlhopisy sú pre ňu výnosnou investíciou, pretože úrok činí asi desať percent, odhadol Deo s tým, že ide ale o riskantný obchod. Keby totiž Grécko zbankrotovalo, európski poplatníci by museli nakoniec naliať nové peniaze do kapitálových rezerv ECB.
Záchranný fond EÚ, európsky stabilizačný fond EFSF, sa tiež stal veľkým veriteľom Grécka v dôsledku dohody o znížení dlhu, ktorú zadlžená krajina vyjednala s veriteľmi. EFSF prispel celkovo asi 70 miliardami eur. Európske inštitúcie majú veľký záujem na tom, aby sa vyhli ešte väčším nákladom, ktoré by plynuli z toho, že Grécko opustí eurozónu alebo úplne prestane splácať dlh.
Podľa optimistických odhadov by Grécko už budúci rok mohlo dosiahnuť bod, kedy daňové príjmy prekročia vládne výdavky. V tej chvíli by však nejaká populistická vláda mohla byť náchylná k tomu, aby prestala splácať dlhy úplne. Pod jej vedením by v takom prípade Grécko mohlo skúsiť šťastie samo mimo eurozóny bez bremena splátky úrokov. Trojka sa domnieva, že aby pomohla gréckym politikom odolať takému pokušeniu, je lepšie pomôcť im splácať dlh ihneď.
