DAVOS - Ministri financií krajín eurozóny a ďalší činitelia menovej únie predpokladajú, že dohoda medzi Gréckom a jeho súkromnými veriteľmi bude v najbližších dňoch dokončená. V diskusii na ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose činitelia dali najavo optimizmus nad posledným vývojom, ktorý podľa nich smeruje k tomu, že Grécko nebude nútené vyhlásiť štátny bankrot.
"Sme veľmi blízko dohode," povedal komisár Európskej únie pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. Vrcholní ekonomickí predstavitelia eurozóny tvrdia, že do seba začínajú zapadať aj základné stavebné kamene, ktoré sú potrebné na vyriešenie dlhovej krízy v celej eurozóne. To znamená najmä snahu posilniť takzvaný euroval, teda záchranný fond.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble upozornil, že zostaviť nový záchranný program pre Grécko nie je ľahké, pretože krajina neplnila podmienky pomoci tak, ako bolo dohodnuté. Pomoc Grécku je podľa neho aj napriek tomu otázkou dní. "Platobnú neschopnosť Grécka neočakávame," povedal Schäuble. Dodal však, že Atény musia plniť sľuby v oblasti ekonomických a fiškálnych reforiem, pretože v posledných dvoch rokoch v ich plnení zaostávali.
Šéf najväčšej nemeckej banky Deutsche Bank Josef Ackermann dnes povedal, že súkromní veritelia sú ochotní odpísať až 70 percent gréckeho dlhu, aj keď pôvodne uvažovali len asi o polovici. Podrobnosti zatiaľ nie sú známe, zdá sa ale, že veritelia v prípade nových dlhopisov pristúpia na nižší úrok ako predtým požadované 4 percentá. Súkromnými veriteľmi Grécka sú predovšetkým banky, ktorých záujmy obhajuje Ústav pre medzinárodné financie (IIF).
Dohoda o výmene gréckych dlhopisov, čo je kľúčový predpoklad na to, aby Grécko mohlo čerpať aj druhý záchranný program v objeme 130 miliárd eur, pravdepodobne nebude stačiť. Predpokladá sa totiž, že krajina do roku 2020 zníži zadĺženie na 120 percent HDP zo súčasných viac ako 160. To podľa prepočtov znamená, že bude potrebné zabezpečiť ešte asi 12 až 15 miliárd eur.
