BRUSEL – Niekoľko stoviek predstaviteľov odborárskych združení, fungujúcich pri inštitúciách Európskej únie, sa dnes na obed zhromaždilo v budove Európskej komisie v Bruseli.
Dôvodom ich nespokojnosti je údajné prerušenie rokovaní s predstaviteľmi odborov zo strany podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča o podmienkach upravujúcich služobný poriadok zamestnancov európskych inštitúcií.
V elektronickom obežníku, ktorý odborári rozposielali na všetky strany a vyzývali v ňom zamestnancov všetkých inštitúcií EÚ na spoločný front proti návrhom Európskej komisie, uviedli, že nové pravidlá, ktoré presadzuje podpredseda EK v rámci celkového balíka úsporných opatrení, v konečnom dôsledku povedú k oslabeniu európskej civilnej služby a zhoršeniu pracovných podmienok zamestnancov euroinštitúcií.
Šefčovič v otvorenom liste pre zamestnancov inštitúcií EÚ poprel jednostranné prerušenie sociálneho dialógu s predstaviteľmi odborov. Poukázal, že od konca júna, kedy bol oznámený návrh zmien v služobnom poriadku, mal s predstaviteľmi odborov 14 pracovných stretnutí na rôznych úrovniach, čo znamená vyše 60 hodín rozhovorov, rokovaní a výmeny názorov.
Slovenský komisár upozornil, že v rámci sociálneho dialógu viedol rozhovory nielen s odborármi z Európskej komisie, ale aj z ostatných inštitúcií EÚ a jednotlivých agentúr EÚ, ako i s predstaviteľmi zamestnancov, ktorí odchádzajú na dôchodok. Všetky výsledky týchto rokovaní, kde sa vždy hľadal kompromisný spôsob riešenia problémy, sú pritom verejne prístupné na internetovej stránke vnútorného služobného poriadku.
Ohľadom kritiky zo strany odborárov, že predčasne ukončil politické rokovania, Šefčovič uviedol, že po takmer polroku rokovaní a najmä pod tlakom všadeprítomnej ekonomickej krízy v Európe sa rozhodol posunúť celú debatu na vyššiu úroveň, v snahe ponúknuť formálny návrh pre úpravy služobného poriadku ešte pred Vianocami.
Úpravy sa týkajú aj zmien každoročného percentuálneho navyšovania platov zamestnancov euroinštitúcií, čo bola na komisiu formálna požiadavka zo strany Európskej rady, aby EÚ aj takýmto spôsobom prejavila solidaritu s občanmi európskych krajín, ktorí musia znášať úsporné opatrenia svojich vlád v snahe čeliť ekonomickej kríze.
