TRIPOLIS - Exil v Juhoafrickej republike? Alebo radšej u politických spojencov vo Venezuele? Líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu, ktorý by 1. septembra mohol osláviť 42. výročie získania moci, sa začína krátiť čas. V bitke o hlavné mesto Tripolis sa podľa agentúry DPA bude musieť rozhodnúť: bojovať až do konca, alebo utiecť zadnými vrátkami?
Dohadov o Kaddáfího osude je viacero. V Tripolise údajne videli, ako Kaddáfí uteká do Alžírska - lenže táto správa sa aj napriek blízkym kontaktom líbyjského vodcu s Alžírskom zdá byť nedôveryhodná. Francúzsky nedeľník Le Journal du Dimanche zase zverejnil ďalšiu povesť, podľa ktorej Kaddáfího žena utiekla s dcérou a s vnúčatami do Tuniska.
Oficiálne potvrdenie týchto dohadov sa dá sotva očakávať, rovnako ako potvrdenie tajných rozhovorov na tuniskom ostrove Džerba. Tam sa podľa tuniskej agentúry TAP minulý týždeň konali "rokovania s niekoľkými zahraničnými účastníkmi". Okrem znepriateľených líbyjských strán tu údajne boli Juhoafričania, Venezuelčania a Katarčania, napísal francúzsky denník Le Point. Hoci na Džerbe údajne boli aj zástupcovia OSN a bývalý francúzsky minister zahraničia Dominique de Villepin, všetky zúčastnené strany popierajú, že by sa tu viedli dôležité rozhovory.
Nový stály zástupca povstalcov v Paríži Mansúr Sajf Nasr len povedal, že "líbyjské osobnosti" spolu diskutovali o budúcnosti Líbye. Ponechal otvorené, či sa jednalo i o Kaddáfím.
"Ako by mohol v Líbyi zostať po tom všetkom, čo urobil? To je úplne mimo diskusiu," povedal však Nasr skôr v rozhovore pre DPA. "Aj keby na to na schôdzke prišla reč, stále trvá požiadavka prechodnej vlády (povstalcov) na odchod Kaddáfího aj jeho detí - a nikto z Kaddáfího okolia o tom nemôže diskutovať," dodal.
Mal by ale Kaddáfí odísť bez trestu? "O tom musí rozhodnúť Medzinárodný trestný tribunál (ICC)," povedal Nasr.
Kam ale potom s Kaddáfím? Venezuelský prezident Hugo Chávez už dlhšiu dobu nehovorí o svojej iniciatíve hľadať riešenie líbyjského konfliktu. Keď stret začínal, hovorilo sa o Venezuele ako o štáte, kde by mohol Kaddáfí nájsť exil, lenže vtedy to bolo dôrazne poprené.
Kaddáfího priatelia v núdzi sú skôr v Afrike. Keď bol výstredný plukovník na vrchole moci, pomohol mnohým africkým predstaviteľom svojimi petrodolármi. A tiež juhoafrickí politici v minulosti vyhľadávali spojenie s Kaddáfím, ktorý vtedy predsedal Africkej únii.
Afričania sa možno pozerali na Kaddáfího víziu ním vedených Spojených štátov afrických podozrievavo. Napriek tomu ale juhoafrický prezident Jacob Zuma niekoľkokrát dal jasne najavo, že Líbyjčanov považuje za "bratov" a že súčasný konflikt by mal mať "africké riešenie". Ako by malo vyzerať, naznačila JAR svojou dlhoročnou "tichou diplomaciou" voči susednej Zimbabwe: riešenie, ktoré umožnilo oslabenému vládcovi Robertovi Mugabemu zachovať si moc aj tvár, keď vytvoril spoločnú vládu s opozíciou.
JAR má skúsenosti s už vysťahovnými politikmi, ako ukazuje príklad niekdajšieho haitského vodcu Bertranda Aristida. Ten žil aj s rodinou mnoho rokov na náklady juhoafrických daňových poplatníkov s privilégiami miestnych ministrov v Pretórii, než sa rozhodol vrátiť do vlasti.
A ani zatykač ICC nemusí znamenať prekážku. Africká únia dala jasne najavo, že nebude automaticky vydávať ľudí stíhaných Medzinárodným trestným súdom. Sudánsky prezident Umar Bašíra stíhaný ICC niekoľkokrát bez problémov navštívil iné africké štáty, hoci všetky podpísali stanovy súdu a mali by ho vydať. A niekdajší etiópsky krvavý diktátor Haile Mariam Mengistu žije už roky v luxuse v Zimbabwe napriek rozsudku vynesenému v jeho domovine.
