BERLÍN - Bývalý západonemecký kancelár Konrad Adenauer chcel na začiatku 60. rokov minulého storočia vymeniť Západný Berlín za časť Nemeckej demokratickej republiky a od tohto plánu ho neodradila ani stavba Berlínskeho múru. Podľa dnešného vydania magazínu Der Spiegel to potvrdzujú doteraz prísne utajované dokumenty nemeckej vlády, ktorá ich však teraz sprístupnila. Projekt podľa nich spočiatku podporoval aj Washington. Prezident John Kennedy od neho ale nakoniec ustúpil.
Západný Berlín bol od konca vojny pod kontrolou západných spojencov a ako "ostrov slobody" uprostred komunistickej NDR ho využili státisíce východných Nemcov k úteku na Západ. Snaha o definitívne vyriešenie jeho štatútu vyvolala niekoľko medzinárodných kríz. Východonemecký režim potom nechal pred 50 rokmi na jeho hraniciach vztýčiť zátarasy, ktoré sa postupne zmenili v najznámejší symbol studenej vojny - Berlínsky múr.
Kancelár Adenauer, ktorý sa netajil skepsou ohľadne možnosti skorého znovuzjednotenia Nemecka, však už predtým oslovil Američanov s nápadom, ktorý mal "problém menom Berlín" natrvalo vyriešiť. Ministrovi zahraničia Deanovi Ruskovi podľa dokumentov získaných magazínom Spiegel navrhol, aby USA urobili ZSSR ponuku vymeniť Západný Berlín za Durínsko a časť Saska a Meklenbursko. Tie vtedy patrili NDR a pripadli by západnému Nemecku.
Šéf Bonnskej vlády vychádzal z rozloženia síl na samom konci druhej svetovej vojny, kedy sovietska armáda oslobodila celý Berlín a západné jednotky sa dostali na severe Nemecka až k meklenburskému Schwerine a na východe až za saské Lipsko. Na základe dohôd o správe porazeného Nemecka potom Moskva prenechala USA, Británii a Francúzsku kontrolu nad západnými sektormi Berlína a tie jej naopak prepustil dohľad nad celým severovýchodom dnešného Nemecka, z ktorého na konci 40. rokov vznikla NDR.
Adenauer v roku 1961 Ruskovi navrhol tieto kroky vrátiť. Američania mali podľa neho po Sovietoch požadovať, aby znovu vrátili územie, z ktorého sa západné mocnosti po vojne stiahli výmenou za "eliminovanie spojeneckých práv v Berlíne".
Po 13. auguste 1961, kedy okolo Západného Berlína začala vyrastať múr, predložil kancelár svoj plán podľa dokumentov i Kennedymu. Der Spiegel v tejto súvislosti pripomína, že Adenauer na stavbu múru reagoval bez veľkých emócií a nijako proti nej neprotestoval.
Veľmi vraj pritom neveril, že by sovietsky vodca Nikita Chruščov na jeho iniciatívu pristúpil. Postúpením regiónu okolo Lipska a Halle by totiž ekonomicky slabá NDR prišla o jedno zo svojich kľúčových priemyselných centier. "Ak by na to Sovieti oproti očakávaniam pristúpili, bola by to pre nás výhodná výmena," poznamenal v apríli 1962 Adenauerov hlavný zahraničný poradca Horst Osterheld.
Washington sa podľa Spiegelu zaoberal touto myšlienkou veľmi vážne a Rusko okrem iného upozornil Kennedyho na nutnosť v takom prípade presťahovať obyvateľov Západného Berlína do Spolkovej republiky. Nevylučoval pritom, že by Moskva mohla s týmto riešením berlínskej otázky súhlasiť. Nakoniec od neho ale ustúpil americký prezident, a to ešte skôr, než sa USA pokúsili ZSSR tento výmenný obchod navrhnúť.
