BRATISLAVA – Hodnotu politických špekulácií o tom, ktorí ľudia na kandidátnej listine Smeru-SD sú blízki Petrovi Pellegrinimu a ktorí Robertovi Ficovi, podľa publicistu Juraja Hrabka netreba preceňovať.
„Ak by som mal politický röntgen, aby som to videl, aj tak by to platilo iba dnes, po voľbách môže byť všetko inak,“ povedal Hrabko v diskusii na Tablet.TV. Podstatné však podľa neho je, že napriek viditeľným rozporom medzi niektorým krokmi a názormi premiéra a predsedu strany, k vytvoreniu kandidátnej listiny dokázali prísť za zatvorenými dverami a konsenzuálne.
„Je to známka straníckej pragmatickosti. Pre Smer je výhodnejšie, keď je volebným lídrom Peter Pellegrini. Nestihol toho v politike ešte veľa pokaziť, má iný slovník a iné politické vystupovanie ako Robert Fico. Voliči Smeru si môžu vybrať a po voľbách sa uvidí, koľko kto dostal preferenčných hlasov,“ myslí si Hrabko.
Slovenská národná strana podľa neho napokon nedodržala zásadu, že na jej kandidátnej listine budú iba straníci. Posledné stopäťdesiate miesto totiž obsadil nestranícky nominant, primátor Popradu Anton Danko. „Kandidátna listina SNS neprekvapuje, sú tam poslanci, ministri, jednoducho SNS ponúka to najlepšie, čo má. Ale to sa týka aj iných strán,“ uviedol Hrabko.
Väčší problém mal podľa neho s vytvorením kandidátnej listiny Most-Híd. Po tom, ako Strana maďarskej komunity zamietla už vyrokovanú dohodu o spoločnom postupe, Most-Híd sa dohodol aspoň s Maďarskou kresťanskodemokratickou alianciou, Rómskou iniciatívou Slovenska a stranou Šanca bývalého politika SDKÚ-DS Viliama Novotného.
„Most pozbieral, čo sa dalo pozbierať. Vieme, že nedošlo k dohode medzi maďarskými stranami. Trochu to pripomína pravú a ľavú SNS. Ale iba trochu, lebo to bola iná situácia. Ale nedostali sa do parlamentu a aj teraz to hrozí,“ skonštatoval Hrabko. Lídrom kandidátku Mosta-Híd bude minister dopravy Árpád Érsek, predseda Béla Bugár bude dvojkou.
„Čo sa týka dvojky a jednotky, je to iné ako v prípade Smeru. Možnosti ministra sú neporovnateľne menšie ako premiéra. Pri rokovaniach s SMK bol dohodnutý model, že predsedovia nebudú na prvých miestach kandidátky. Ale tie rokovania neuspeli. A ak sa Béla Bugár schováva za svojho ministra, vzniká otázka, prečo by mali takej strane dôverovať voliči,“ doplnil Hrabko.
Skupina opozičných strán v čase budovania kandidátok upriamila pozornosť voličov na svoju neschopnosť dohodnúť sa na spoločnom predvolebnom Bloku zmeny. „Bol to neveľmi dobrý nástup do volebnej kampane, ale ešte je čas to napraviť. Bolo by to úplne v poriadku, keby sme o týchto rokovaniach nevedeli. Ale keď idú s bubnom na zajace, predháňajú sa, kto skôr akú ponuku povie a výsledkom je potom nedohoda, čo si má o tom volič myslieť,“ pýta sa Hrabko.
Dodal, že zatiaľ sa dokázalo dohodnúť len Progresívne Slovensko (PS) a Spolu-občianska demokracia a obom sa to oplatilo. „Veď predtým PS možno prekračovalo päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu a Spolu ani to nie,“ upozornil. SaS podľa Hrabka oslabil odchod časti poslancov na kandidátnu listinu Demokratickej strany a rozhodnutie Jany Kiššovej napokon vo voľbách vôbec nekandidovať.
„Richard Sulík urobil, čo sa dalo a má to potvrdené aj snemom. Pozháňal, koho mohol. Vrátane Lucie Ďuriš Nicholsonovej, ktorá je europoslankyňa. Jej vyhlásenie, že sa za takých a takých podmienok vzdá mandátu, bude podľa mňa iba 'habaďúra' na voličov,“ reagoval Hrabko.
