BRATISLAVA - Kandidatúrou vo voľbách do NR SR či do europarlamentu by mal sudcovi zaniknúť výkon funkcie. Navrhuje to opozičný poslanec NR SR za SaS Alojz Baránik vo svojom pozmeňovacom návrhu k vládnej novele zákona o sudcoch a prísediacich.
Baránik v pléne NR SR počas rozpravy k zákonu priblížil, že v súčasnosti zákon zakazuje sudcom byť členom politickej strany alebo politického hnutia. Avšak zákon im nezakazuje kandidovať na kandidačnej listine politickej strany či hnutia, čo je podľa neho omnoho relevantnejšia politická angažovanosť ako radové členstvo v strane. Preto navrhuje pozmeňovacím návrhom stanoviť, že sudcovia síce môžu kandidovať vo voľbách do NR SR, vo voľbách do Európskeho parlamentu, avšak podpísanie kandidatúry sa považuje za vzdanie sa funkcie sudcu.
„Sudca stráca apolitickosť už podpísaním súhlasu, a teda vzdanie sa je predloženým pozmeňujúcim návrhom viazané na samotný prejav vôle – úkon súhlasu, nie registráciu kandidatúry, ktorá je administratívnym aktom nezávislým od prejavu vôle sudcu,“ uviedol Baránik. S jeho návrhom sa stotožňuje nezaradená poslankyňa a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská ako aj poslanec za SaS Ondrej Dostál. Žitňanská má jedinú výhradu k tomu, či spôsob, akým je to riešené, je v súlade s ústavou.
Návrh novely zákona o sudcoch a prísediacich parlament posunul do druhého čítania 13. mája. Vďaka novele má v justícii vzniknúť nový inštitút - hosťujúci sudca. Súdy môžu využiť hosťujúcich sudcov napríklad pri materskej dovolenke, dlhodobej práceneschopnosti či inom dôvode. Sudcovia, ktorí takýmto spôsobom budú vypomáhať, si aj finančne prilepšia, pretože im prináleží mesačná odmena vo výške piatich percent zo základnej mzdy.
V praxi bude zavedenie nového inštitútu znamenať, že v súdnictve budú možné personálne presuny efektívnejšie. Sudcovia budú na základe svojho hosťovania preložení na problematické miesta. Hosťujúci sudca je obdobným inštitútom ako dočasné preloženie, keď sudcovia z nižších súdov vypomáhajú na krajských či na Najvyššom súde SR. Ich evidenciu bude spravovať Súdna rada SR.
V spoločnej správe Ústavnoprávneho výboru NR SR sa navrhuje, aby obsadzovanie voľných miest sudcov preložením sudcu, t.j. bez výberového konania, malo svoju prísnejšiu reguláciu spočívajúcu v tom, že preloženie bude možné len na voľné miesto určené po podaní žiadosti o preloženie.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2019.