BRATISLAVA - Zahraničnopolitické témy sa stávajú témou vnútropolitickej súťaže. V rozprave k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v EÚ to uviedla predsedníčka Zahraničného výboru NR SR Katarína Cséfalvayová (Most-Híd).
„Naprieč politickým spektrom je spochybňované naše členstvo v EÚ. Teraz, pred voľbami by sme sa mali rozprávať o tom, ako bojovať proti daňovým únikom či ako zlepšiť bezpečnostné zložky naprieč Úniou. My sme však dopustili, aby sa hlavnými témami stali Istanbulský a Marakéšsky dohovor. Stali sa účinným nástrojom na štiepenie spoločnosti a delenia ľudí na dobrých a zlých," dodala Cséfalvayová.
Predsedníčka parlamentného zahraničného výboru vidí v zahraničnopolitickej oblasti dve veľké strategické témy a výzvy - klimatické zmeny a hybridné hrozby. „Kým sa my dohadujeme, či klimatické zmeny sú spôsobené človekom, naša planéta sa rúti do záhuby. Tento problém nie je len environmentálny, ale zasahuje do všetkých oblastí života. Dnes je to jeden z najväčších zahraničnopolitických problémov," uviedla v pléne. Podľa nej si klimatické zmeny vyžadujú globálne riešenie. „Dôsledkami môže byť masová migrácia či konflikty o vodu alebo iné prírodné zdroje. Potrebujeme dohodu, ktorú bude rešpektovať Čína i USA," zdôraznila Cséfalvayová.
Pod hybridnými hrozbami treba podľa Cséfalvayovej rozumieť čoraz väčšiu závislosť na internete a ovplyvňovanie verejnej mienky, ktoré je vďaka nemu účinné. Zo sveta sú známe aj kybernetické útoky s cieľom ovplyvniť voľby. „Na tieto javy treba reagovať legislatívou. Pridať by mala aj vláda," dodala.
Danko ju vyzval, aby odišla z koalície, ak chce
Predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) vyzval poslankyňu NR SR Katarínu Cséfalvayovú (Most-Híd), aby odišla z koalície, pokiaľ to chce. Vyčíta jej, že sa jej dlhodobo nič nepáči, ale pozíciu získanú vďaka účasti v koalícii si užíva. Reagoval tak na jej vystúpenie v pléne. Cséfalvayová jeho výzvu odmieta, nemieni prenechávať miesto rôznym extrémistom. "Ak chceš odísť z koalície, tak odíď, aj tak raz odídeš," poznamenal s tým, že by raz za čas mohla uznať koalícii aj niečo dobré. Danko zdôrazňuje, že chce mať dobré vzťahy na všetky strany, čo však podľa neho neznamená, že sa mení orientácia zahraničnej politiky Slovenska a jeho postoj k nej.
Cséfalvayová sa už neraz dostala do sporu s SNS pre svoje názory v otázke zahraničnej politiky aj v súvislosti s postojom SNS voči Rusku. V utorok si predsedníčka Zahraničného výboru NR SR vyslúžila kritiku po tom, čo upozorňovala v rozprave na spochybňovanie ukotvenia Slovenska v Európskej únii a NATO.
"Tu na Slovensku zatiaľ po dvoch desaťročiach zahraničnopolitického konsenzu a spoločných deklarácií ústavných činiteľov sme sa pomerne dynamicky prehupli do doby, keď sú naprieč politickým spektrom spochybňované naše členstvo v EÚ a NATO, atakované naše spojenecké väzby a kolektívna bezpečnosť, pre ktorú sme sa dobrovoľne rozhodli, dostáva nálepky rovnocenné s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy z roku 1968," vyhlásila.
Danko pripomenul deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov prezidenta SR, premiéra a šéfa parlamentu z jesene 2017, podľa ktorej vidia budúcnosť Slovenska iba v EÚ a NATO. Danko zopakoval, že na jeho postoji pri tejto deklarácii sa nič nezmenilo. K deklarácii sa pripojili prezident Andrej Kiska, predseda NR SR Andrej Danko a vtedajší predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).
Cséfalvayová v reakcii uviedla, že víta tento jeho postoj, ale nerozumie potom, prečo SNS zablokovala jej návrh deklarácie k 15. výročiu členstva SR v EÚ. "Nerozbíjam tu koalíciu, som jedna z posledných, ktorí tu ešte bránia a ctia si programové vyhlásenie vlády v zahraničnopolitických otázkach. Nie, nemienim odstupovať z pozície a odchádzať z koalície. Nebudem tu vyprázdňovať priestor extrémistom," dodala.
Danko následne Cséfalvayovej vyčítal, že nevníma iný názor. Je ochotný s ňou diskutovať, jej vystúpenie bolo podľa neho však za hranou. Tvrdí, že pokiaľ by ňou navrhovaná deklarácia bola len k členstvu v EÚ, SNS by ju podporila. Zároveň poukázal na to, že Cséfalvayovej návrh neprešiel ani na Koaličnej rade.
Príspevok pre rodičov prvákov na nákup školských potrieb je bližšie k schváleniu
Rodičia detí, ktoré nastúpia do prvého ročníka na základných školách, majú v októbri dostávať príspevok vo výške 100 eur na nákup školských potrieb. Má ísť o jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa o 100 eur za mesiac, v ktorom dieťa prvýkrát nastúpilo do prvého ročníka základnej školy. Septembrový zvýšený prídavok na dieťa má príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatiť rodičom prvákov v polovici októbra. Vyplýva to z návrhu novely zákona o prídavku na dieťa od poslancov Národnej rady za stranu Smer-SD, nezaradenej poslankyne Aleny Bašistovej a poslankyne za SNS Magdalény Kuciaňovej, ktorý parlament posunul do druhého čítania.
Prídavok na dieťa zvýšený o 100 eur majú rodičia prvákov základných škôl dostať prvý raz automaticky v októbri tohto roka, a to na približne 59 tisíc detí. V tomto roku si novela zákona zo štátneho rozpočtu vyžiada 6,2 milióna eur, z toho 5,9 milióna eur má ísť na výplatu zvýšeného prídavku na dieťa a 300 tisíc eur sa má vynaložiť na nevyhnutnú úpravu informačných systémov. Na výplatu prídavkov na deti štát pritom vlani vynaložil 307 miliónov eur.
Odhadované celkové výdavky na 100-eurové zvýšenie prídavku na dieťa pre rodičov prvákov tak predstavujú z tejto sumy necelé dve percentá. Údaje o deťoch, ktoré nastúpili do prvého ročníka základnej školy na území Slovenska, majú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny čerpať z centrálneho registra žiakov, do ktorého je škola povinná zapísať údaje do konca septembra.
Návrh odmeňovať mimoriadne výkony športovcov je v 2. čítaní
Návrh odmeniť mimoriadne výkony športovcov posunuli poslanci Národnej rady SR do druhého čítania. Má sa týkať tých športovcov, ktorí sa na významných medzinárodných športových podujatiach športovými úspechmi významnou mierou zaslúžili o propagáciu a dobré meno Slovenskej republiky v zahraničí. Návrh nového zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti predložili poslanci za Most-Híd Béla Bugár, Tibor Bastrnák, Elemér Jakab a László Balódi.
Podľa nich má zákon do budúcna motivovať ďalších športových reprezentantov Slovenskej republiky v snahe dosiahnuť mimoriadne športové výsledky, na základe ktorých by im vznikol nárok na príspevok za zásluhy v športovej oblasti. Navrhovaná úprava by tak mohla prispieť aj k masovejšiemu rozšíreniu športu u mládeže. Predstavitelia Mosta-Híd si myslia, že takýto nárok v slovenskom právnom poriadku chýba a pripomínajú, že je bežný napríklad v Maďarsku, Poľsku, Rusku, Rumunsku či na Ukrajine.
"Jednou z podmienok pre vznik nároku na príspevok je dosiahnutie stanoveného veku oprávnenej osoby. Návrh zákona navrhuje dosiahnutie 35 rokov veku. Predpokladá sa, že pri podmienke dosiahnutia 35 rokov veku sa nárok na príspevok bude týkať asi 80 – 90 osôb," podotkli.
Ako poslanci uviedli v dôvodovej správe k návrhu zákona, nárok na príspevok za zásluhy by mal vzniknúť len osobám, ktoré majú štátne občianstvo Slovenskej republiky. Rovnako by sa to malo týkať športových reprezentantov Česko-slovenskej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky, ktorí sa v období od 28. októbra 1918 zúčastnili na medzinárodných športových podujatiach ustanovených zákonom, pričom na takomto medzinárodnom športovom podujatí získali ocenenie zlatou, striebornou alebo bronzovou medailou.
Medaila musí byť zo športových disciplín oficiálne uznaných Medzinárodným olympijským výborom, Medzinárodným paralympijským výborom alebo Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich. Zároveň má ísť o olympijský šport na vybranom medzinárodnom športovom podujatí, alebo v šachu na šachovej olympiáde organizovanej Medzinárodnou šachovou federáciou. Vybranými medzinárodnými podujatiami sú športové podujatia organizované Medzinárodným olympijským výborom, Medzinárodným paralympijským výborom, Medzinárodnou šachovou federáciou a Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich.
Podľa návrhu zákona sa suma príspevku určí ako násobok sumy priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to ako 1-násobok v prípade medailového ocenenia zlatou medailou, 0,75-násobok v prípade medailového ocenenia striebornou medailou, 0,6-násobok v prípade medailového ocenenia bronzovou medailou.
Podmienky na prípravu a posudzovanie verejných prác upravia
Podmienky na prípravu a posudzovanie verejných prác budú upravené. Národná rada SR dnes odhlasovala, že o poslaneckom návrhu novely zákona o verejných prácach bude rokovať aj v druhom čítaní. Cieľom novely, ktorú predložili poslanci za Smer-SD, je úprava limitov uvádzaných v slovenských korunách na menu euro a zároveň zreálnenie ich výšky. Tá nebola upravovaná posledných dvadsať rokov a už nezodpovedá aktuálnym ekonomickým a cenovým parametrom.
Novela zákona o verejných prácach zároveň umožňuje vykonať štátnu expertízu do momentu začatia verejného obstarávania. "Úpravou definície technickej prípravy verejnej práce sa predlžuje doba technickej prípravy verejnej práce do momentu začatia verejného obstarávania, čo umožňuje vykonať štátnu expertízu na dokumentáciu stavebného zámeru aj po vydaní stavebného povolenia a nadobudnutí jeho právoplatnosti," uviedli predkladatelia novely v dôvodovej správe. Režim začatých a právoplatne neskončených konaní bude upravený do účinnosti novely navrhovanej na 1. júla tohto roka.
SaS neuspela s návrhom upraviť ochranné pásmo pohrebiska i krematória
Liberáli neuspeli s návrhom vyriešiť problémy s ochranným pásmom pohrebiska a krematória. Poslanci Národnej rady SR za opozičnú stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Milan Laurenčík, Ondrej Dostála a Peter Osuský na májovú schôdzu parlamentu predložili návrh novely zákona o pohrebníctve. Ich návrh poslanci neposunuli do druhého čítania.
„Predložený návrh zákona si kladie za cieľ vyriešiť aplikačné problémy s ochranným pásmom pohrebiska a krematória, a to delegovaním právomoci ustanoviť šírku ochranného pásma na všeobecne záväzné nariadenie obce. Maximálny rozsah tohto ochranného pásma stanovuje zákon na sto metrov v prípade krematória a na 50 metrov v prípade pohrebiska,“ odôvodnili predkladatelia návrhu novely s tým, že obec bude mať možnosť toto ochranné pásmo zúžiť, resp. neurčiť ho vôbec. Navrhovaná novela dávala tiež obciam právomoc určiť formou všeobecne záväzného nariadenia pravidlá umiestňovania a povoľovania budov a stavieb v ochrannom pásme.
Návrh vylúčiť súkromné znalecké posudky vo veciach starostlivosti súdu o deti neuspel
Poslanci návrh novely Civilného mimosporového poriadku z dielne nezaradenej poslankyne Národnej rady SR Martiny Šimkovičovej nepodporili. Hoci o ňom rokovali na predchádzajúcej schôdzi, o novele hlasovali až dnes. "Cieľom legislatívneho návrhu je vylúčenie ustanovenia o súkromných znaleckých posudkoch vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorého použitie sa v praxi ukázalo ako nevhodné a markantne porušujúce záujem maloletého dieťaťa," uviedla Šimkovičová v apríli v rozprave s tým, že legislatívny návrh vychádza z prirodzenej nutnosti poskytovať zvýšenú ochranu maloletým deťom ako slabším subjektom a konať v súlade s ich najlepším záujmom.
"Zo súdnej praxe v civilných mimosporových konaniach čoraz častejšie evidujeme prípady, keď sa jeden z rodičov snaží komplikovať proces dokazovania a zabrániť zisteniu skutočného stavu veci, ktorý by mu bol v otázke úpravy rodičovských práv a povinností na neprospech. K uvedenému zneužíva ustanovenie, podľa ktorého je súkromný znalecký posudok postavený na roveň znaleckému posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom," uviedla. Súkromné znalecké posudky sú podľa nej veľmi nevhodným nástrojom a nebezpečnou zbraňou ponechanou v rukách súperiacich rodičov. Šimkovičová je presvedčená, že súkromné znalecké posudky zapríčiňujú nárast procesnej spornosti.
