BRATISLAVA - Po ústavnom zavedení stropu na dôchodkový vek budú musieť v budúcnosti klesnúť novopriznávané dôchodky. Na pondelkovom seminári o starnutí obyvateľstva a jeho vplyve na dôchodkový systém to uviedol štátny tajomník rezortu práce a sociálnych vecí Ivan Švejna.
Podľa neho sa to udeje znížením miery náhrady strateného príjmu po odchode na dôchodok, teda poklesom podielu priemerného dôchodku na priemernej mzde na Slovensku. "Je to jediný spôsob, ako udržať vybilancovanie dôchodkového systému," povedal. Po zastropovaní penzijného veku bude podľa Švejnu potrebné "preformátovať celý dôchodkový systém". Súčasná vláda to však podľa neho vzhľadom na blížiace sa budúcoročné parlamentné voľby už nestihne.
Ďalšími možnosťami, ako zlepšiť finančnú udržateľnosť dôchodkového systému, je podľa Švejnu zvýšenie daní a odvodov, predlžovanie dôchodkového veku a financovanie penzií cez dane. Zvýšenie daní a odvodov nepovažuje za dobrú cestu, keďže už v súčasnosti je daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku vysoké. "Neviem si predstaviť, že by niekto tvrdil, že treba zvýšiť odvody," upozornil Švejna. V súvislosti so zavedením stropu na dôchodkový vek Švejna upozornil na to, že Slovensko je prvá krajina na svete, ktorá si dala vek odchodu do dôchodku priamo do ústavy. Ak by podľa neho štát financoval dôchodkový systém cez dane, poprel by sa tým princíp priebežného financovania dôchodkov. "Dá sa to využiť výnimočne, nie ako štandardný systém," tvrdí.
Za problematické tiež Švejna považuje to, že ženy budú mať nižší strop na penzijný vek ako muži. "Nie je to v súlade s tým, kam by dôchodkové systémy mali smerovať," povedal. Muži tým podľa neho budú diskriminovaní a zhorší sa aj dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému. Ohraničenie veku odchodu do dôchodku v Ústave SR podľa neho nebol dobrý nápad, na čom sa zhodli všetci odborníci, ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Slovenská akadémia vied či analytici. "Odborníci ťahali za kratší povraz, argumenty boli v emóciách," dodal.
Predseda odborového zväzu KOVO Emil Machyna v diskusii upozornil na to, že sociálna istota je dôležitá pre stabilitu v spoločnosti. Najvyspelejšie štáty majú podľa neho najvyššiu sociálnu odolnosť jednotlivca. "Nie je to zadarmo, za to treba zaplatiť," priznal. Na vykrytie zavedenia stropu na dôchodkový vek by pritom podľa neho stačil výraznejší rast miezd na Slovensku. Keby podľa neho mzdy na Slovensku stúpali o 10 % ročne, za 10 rokov by išlo o 100-percentný nárast a tým by sa zdvojnásobili aj príjmy Sociálnej poisťovne. "Ak by stúpali mzdy, máme vyrovnaný rozpočet," povedal. Ďalším riešením je podľa neho zavedenie dane z obratu, o čom uvažuje Európska únia. "Keby to na Slovensku prešlo, máme prebytkový štátny rozpočet," tvrdí.
Podľa členky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Anetty Čaplánovej zastropovanie penzijného veku povedie k ďalšiemu zvýšeniu deficitu dôchodkového systému. Negatívne dopady bude mať tento krok podľa nej aj na vývoj verejného dlhu na Slovensku, ktorý sa má do roku 2067 zvýšiť o 80 %. Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je podľa nej potrebné prijať okamžité opatrenia. "Ak otáľame s prijatím opatrení, tak len tlačíme "snehovú guľu" pred sebou," povedala.
Poslanec NR SR za stranu SaS Eugen Jurzyca súhlasí s tým, že pri zavedení stropu na dôchodkový vek prevládli emócie nad ráciom. "Robme dobrú hospodársku politiku a z nej potom vyplynú vyššie mzdy, čo ľuďom, ktorí sú preťažení, umožní skorší odchod do dôchodku," povedal. Podobne ako Švejna upozornil na to, že iné štáty zastropovanie penzijného veku v ústave nemajú.
Národná rada SR schválila koncom marca ústavný zákon, podľa ktorého sa od júla tohto roka zavedie strop na dôchodkový vek na úrovni 64 rokov. Žena, ktorá vychovala jedno dieťa, tak bude mať právo ísť do dôchodku najneskôr v 63,5 roku. Ak žena vychovala dve deti, bude môcť ísť do penzie najneskôr v 63 rokoch a žena s tromi a viacerými vychovanými deťmi bude mať strop na dôchodkový vek na úrovni 62,5 roku.
