BRATISLAVA - Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák nemá v otázke Venezuely jednoznačnú podporu v Smere-SD, ktorý ho do funkcie nominoval, ani v SNS. Stojí za ním Most-Híd a časť opozície.
Lajčák je za to, aby Slovensko zastávalo postoj ako Európska únia (EÚ). Ten hovorí o mierovom demokratickom riešení krízy vo Venezuele a o nových slobodných a spravodlivých prezidentských voľbách. Smer-SD a SNS volajú po neutrálnom postoji Slovenska. Most-Híd to vyrušuje, varuje pred odklonom od proeurópskej politiky. Lajčák vidí za rozdielnymi postojmi budúcoročné parlamentné voľby a boj o voliča. "Zatiaľ nemáme politické stanovisko na to, aby sme prijali jednoznačnú pozíciu Slovenskej republiky k dianiu vo Venezuele," povedal po rokovaní výboru Lajčák. Jeho postoj je, že Slovensko má konať v zhode s pozíciou EÚ.
"Slovensko ani EÚ nepodporujú žiadne násilné akcie vo vzťahu k Venezuele, žiadnu intervenciu. Postojom EÚ je podpora demokratických volieb, aby sa všetci občania Venezuely mali právo rozhodnúť slobodne, koho vnímajú ako svojho najvyššieho predstaviteľa. To je pozícia EÚ, ktorá je demokratická, a nie je to žiadne zasahovanie do vnútorných záležitostí," vyhlásil Lajčák.
Predseda európskeho výboru Ľuboš Blaha zo Smeru-SD na rokovaní varoval pred hrozbou vojny. Je za humanitárnu pomoc Slovenska Venezuele, ale odmieta podporu opozičného lídra. "Určite nie som za to, aby sme podporovali opozičného lídra alebo americkú inváziu. Obe možnosti sú katastrofálne," doplnil Blaha. "Neviem o tom, že by sa pripravovala nejaká invázia," oponoval minister.
Blaha dodal, že je legitímne, aby sa slovenské postoje blížili k postojom EÚ, ale netreba ich kopírovať. "Slovenská republika by mala zaujať neutrálne stanovisko. SR nemá uznať opozičného lídra Guaidóa, má si ctiť medzinárodné právo," poznamenal Blaha s tým, že to nie je jeho osobný postoj, ale postoj poslaneckého klubu Smeru-SD. Podobný názor mal aj Ľubomír Petrák zo Smeru-SD. "Tie voľby rozhodne neboli slobodné," reagoval Martin Klus z SaS. Zdôraznil, že zahraničnú politiku SR má primárne formovať ministerstvo zahraničia a úrad vlády a nie predseda európskeho výboru. Neutrálny postoj podľa Klusa nestačí.
"Mali by sme mať postoj 'nad vecou', nepridať sa k tým, čo idú lynčovať," oponoval Jaroslav Paška z SNS. Treba podľa neho hľadať porozumenie, odmieta porušovanie medzinárodného práva. "Európska únia nie je partia lynčovateľov," zdôraznil Lajčák. Zopakoval, že Únia podporuje mierové demokratické riešenie s vyhlásením slobodných demokratických volieb vo Venezuele. "Je mi smutno z rečí o neutralite, nebyť tam ani tam. Nejde tu o zasahovanie do suverenity štátu. Tu sa nebavíme o vojenskej intervencii. Chceme slobodné demokratické voľby. Ak si v nich ľudia zvolia Madura, nech sa páči," uviedla Katarína Cséfalvayová z Mosta-Híd.
Lajčák podľa nej dodržiava programové vyhlásenie vlády. "Mrzí ma, že v koalícii nie je zhoda. Bohužiaľ, sme svedkami toho, že sa vytráca konsenzus. Spochybňuje sa solidarita s našimi partnermi v NATO a EÚ, naše jednoznačné proeurópske smerovanie, a to je nebezpečné," podotkla. Ak by sa mala vžiť do Lajčákovej kože, nebolo by jej príjemné, že nemá podporu dvoch z troch koaličných strán vrátane tej, čo ho nominovala do funkcie.
Fico hovorí o likvidácii politického režimu
Hlavný dôvod, prečo je o Venezuelu taký záujem, je opäť ropa, myslí si Robert Fico. "Slovensko sa v podobných prípadoch musí jasne riadiť zásadou nezasahovania do vnútorných záležitostí danej krajiny a môžeme akurát tak podporiť politický dialóg vo Venezuele" dodal.
Nicolás Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády vo Venezuele na ďalšie šesťročné obdobie. Líder opozície Juan Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Spojené štáty ho okamžite uznali a Madura označili za nelegitímnu hlavu štátu. Legitimitu Guaidóa následne uznali taktiež Kanada, Izrael i väčšina latinskoamerických krajín. Madura, naopak, podporili krajiny ako Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia.
Niekoľko krajín EÚ následne Madura varovalo, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, takisto uznajú Guaidóa za dočasného prezidenta. Stanovené ultimátum vypršalo v nedeľu (3. 2.), pričom Maduro výzvu na nové voľby odmietol. K uznaniu Guaidóa za dočasného prezidenta pristúpilo viacero krajín EÚ.
