BRATISLAVA - Zdá sa, že obavy z rastu cien potravín sa už napĺňajú. Štatistický úrad SR zverejnil medzimesačný rozdiel v cenách po zavedení odvodov pre obchodné reťazce. Kým ministerstvo financií hovorí o zanedbateľnom náraste, analytici sa zhodli, že nakupujúci určite pocítia dôsledky odvodu. Bude ich to stáť 50 miliónov eur ročne.
Spotrebiteľské ceny v januári vzrástli oproti decembru minulého roka v priemere o 1,1 %, pričom najviac, o tri percentá, sa zvýšili ceny potravín a nealkoholických nápojov. Začiatkom roka totiž začal platiť osobitný odvod pre obchodné reťazce vo výške 2,5 percenta čistých tržieb z dielne lídra SNS Andreja Danka. Kým ministerstvo financií tvrdí, že celkový nárast cien je zanedbateľný, analytici sa zhodujú, že ľudia to vo svojich peňaženkách pocítia.
Odvod bude stáť nakupujúcich 50 miliónov eur ročne
Ministerstvo financií v reakcii na údaje Štatistického úradu SR uviedlo, že do celkovej miery inflácie prispel odvod len približne 0,1 percentuálnym bodom. „Najväčší vplyv na rast cien má v súčasnosti výrazný rast miezd v ekonomike. Prehrievanie trhu práce tlačí nahor mzdy a tie ceny služieb, ktoré budú aj v roku 2019 hlavným motorom inflačného vývoja. Vplyv zavedenia odvodu z reťazcov bol na rast cien minimálny. Do celkovej inflácie na úrovni 2,2% prispel odvod z reťazcov len približne 0,1 p.b,“ uviedla hovorkyňa rezortu Alexandra Gogová. Podľa rezortu prognóza na rok 2019 počíta so stabilným rastom cien na úrovni 2,6 percenta.
Analytik INESS Martin Vlachynský však hovorí, že na prvý pohľad síce ide o zanedbateľné číslo, no nakupujúci to časom pocítia. „Ministerstvo financií tvrdí, že odvod reťazcov prispel k celkovému nárastu cien silou 0,1 percentuálneho bodu. Na prvý pohľad sa to zdá ako zanedbateľné číslo,“ uviedol pre Topky analytik s tým, že to platí do momentu, kým si ho neprepočítame na peňaženky slovenských domácností.
„Toto číslo totiž znamená, že odvod reťazcov bude stáť nakupujúcich zhruba 50 miliónov eur ročne. A to máme ešte len január. Plný nábeh odvodu bude až v marci, kedy ho začnú platiť aj dva veľké reťazce, ktoré majú posunutý začiatok účtovného roka na marec,“ dodal Vlachynský. Podľa neho sa v skutočnosti odvod v cenách potravín prejavil v plnej sile.
Dopady odvodu sú evidentné
Podľa analytika Across Private Investments Jakuba Rosu odzrkadľuje januárový rast potravín jednorazové sezónne faktory, na druhej strane však markantný nárast cien nekorešponduje s vývojom cien potravín, energií a komodít na svetových trhoch. „Dopady zavedenia povinného odvodu z obratu sú teda evidentné, čo potvrdil aj Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií. Odhaduje, že približne 0,9 p.b. rastu cien potravín ide na vrub nového odvodu,“ uviedol analytik.
„Ďalší dôležitý údaj v podobe rastu potravín budeme pozorovať v apríli, kedy zvyšné obchodné reťazce v dôsledku začiatku účtovného roku nabehnú na nový odvodový režim. Časť dopadov však môže byť zahrnutá v cenách už teraz, keďže mohlo prísť k prispôsobeniu sa a premietnutia odvodu do cenotvorby,“ dodal Rosa.
Fond stále neexistuje
Mimoriadny odvod 2,5 percenta z celkového obratu pre veľké potravinové reťazce, ktorý schválili poslanci vlani v decembri, si vyslúžil kritiku nielen opozície, ale aj obchodníkov. Podľa viacerých analytikov ide o ďalšiu daň, ktorá zvýši ceny potravín. Ako vyplýva z údajov štatistického úradu, významná časť novoročného zdražovania nastala z dôvodu zavedenia odvodov z dielne SNS. Slováci podobne veľké zdražovanie potravín nezažili viac ako 5 rokov.
Ministerstvo pôdohospodárstva plánuje výnos tohto odvodu, ktorý by mal byť podľa odhadov 107 miliónov eur, využiť aj na podporu domácich výrobcov potravín. Vlachynský upozornil, že fond, do ktorého mali pôvodne smerovať prostriedky, stále neexistuje. „Predbežná informácia o tomto zámere bola pritom zverejnená už v auguste. Desiatky miliónov eur sú tak nateraz len bežnými príjmami rozpočtu,“ dodal analytik.
Ministerstvo pôdohospodárstva odmieta vplyv odvodu
Rezort však podobné závery odmieta. Podľa rezortu zvýšenie cien potravín kvôli mimoriadnemu odvodu pre obchodné reťazce v inflácii v januári 2019 sa neopiera o reálne fakty. „Účtovné obdobie najväčších obchodných reťazcov je od 1. 3. a od tohto dátumu pre nich platí aj osobitný odvod, čiže v januári tieto reťazce odvod ešte neplatili. Práve naopak, napríklad obchodný reťazec Kaufland napriek zavedeniu mimoriadneho odvodu avizoval zmrazenie cien a obchodný reťazec LIDL dokonca ich znižovanie,“ uviedol v reakcii rezort.
Rezort ďalej uviedol, že bez ohľadu na zavedenie odvodu o cene v konečnom dôsledku rozhodujú obchodníci. „Prax ukazuje, že náklady sa do cien nepremietajú lineárne, ale vstupuje do nich množstvo rôznych faktorov ako napríklad sezónnosť, akciové ponuky, konkurencia a aktuálne aj rast miezd, osobitne príplatky za prácu v noci,“ uviedol rezort s tým, že už minulý rok upozorňovalo na enormný nárast cien potravín, ktorý bol najvyšší spomedzi krajín V4 a okrem profitu pre obchodné reťazce na to nebol žiaden relevantný dôvod. „Žiaľ, zo zvýšenia cien profitovali len obchodníci, poľnohospodári a potravinári len minimálne alebo vôbec,“
SNS ožobračuje občanov, tvrdí SaS
Slovenská národná strana sa prepracovala na čelo rebríčka koaličných strán, ktoré ožobračujú občanov na Slovensku a zvlášť tých chudobných, ktorí podstatnú časť svojich príjmov míňajú na potraviny, tvrdí predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík. „Bola to SNS, ktorá vymyslela a presadila nezmyselný odvod pre obchodné reťazce a v koalícii sa nenašiel nik, kto by jej v tom zabránil,“ povedala tímlíderka SaS pre pôdohospodárstvo Jarmila Halgašová.
„Čím skôr predložíme do parlamentu návrh zákona, ktorým sa osobitný odvod zruší s okamžitou platnosťou,“ avizoval poslanec NR SR za SaS Radoslav Pavelka. „Slovensko nepotrebuje žiadne nové dane a odvody, ktoré zaťažujú spotrebu, ale naopak opatrenia, ktoré zvýšia príjmy domácnosti a zostria konkurenciu na trhu,“ doplnila podpredsedníčka SaS a predsedníčka hospodárskeho výboru NR SR Jana Kiššová.
Ako narástli ceny potravín
Spotrebiteľské ceny sa v januári 2019 v porovnaní s decembrom 2018 v úhrne zvýšili o 1,1 %. Vzrástli ceny v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 3 %; bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá o 1,8 %; alkoholické nápoje a tabak o 1,3 %; rozličné tovary a služby o 1 %; rekreácia a kultúra o 0,6 %; zdravotníctvo o 0,5 %; reštaurácie a hotely o 0,2 %.
Znížili sa ceny odevov a obuvi o 2 %; v doprave, za pošty a spoje zhodne o 0,3 %; za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,1 %. Nezmenené ostali ceny vo vzdelávaní.
Rast cien potravín o 3 % ovplyvnilo zvýšenie cien ovocia o 11 %; zeleniny (vrátane zemiakov) o 5,4 %; chleba a obilnín o 4,2 %; cukru, džemu, medu, sirupov, čokolády a cukroviniek o 3,2 %; olejov a tukov o 2,6 %; potravinárskych výrobkov inde neklasifikovaných o 2,1 %; mlieka, syrov a vajec o 1,9 %; rýb o 0,9 %; mäsa o 0,4 %. Zvýšili sa ceny nealkoholických nápojov o 2,9 % (vzrástli ceny minerálnych vôd, nealkoholických nápojov a štiav o 5,3 %, klesli ceny kávy, čaju a kakaa o 0,2 %).
Zvýšenie cien ovocia ovplyvnili vyššie ceny banánov o 25,5 %, stolového hrozna o 16,8 %, mandarínok o 12,4 %, pomarančov o 4,6 %, jabĺk o 0,6 %, citrónov o 0,3 %. Klesli ceny kivi o 6,2 %. Rast cien zeleniny ovplyvnilo zvýšenie cien cibule o 20,8 %, karfiolu o 13,6 %, paradajok o 12,6 %, papriky o 12,2 %, karotky o 4,1 %, zemiakov o 3,8 %, petržlenu o 3,6 %, bielej kapusty o 2,1 %, cesnaku o 1,1 %. Znížili sa ceny šalátových uhoriek o 13 %, zeleru o 2,6 %.
Vyššie ceny mäsa spôsobil rast cien údenín o 1,1 %, hovädzieho mäsa o 0,2 %. Znížili sa ceny bravčového mäsa o 0,8 %. Nezmenili sa ceny hydiny.
