BRATISLAVA - Vláda SR v stredu na svojom rokovaní schválila návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia tzv. antibyrokratický balíček. Najnovší tretí balíček Ministerstva hospodárstva SR (MH SR), obsahuje 36 opatrení. Zameriava sa najmä na elektronizáciu služieb a zefektívnenie procesov pri začatí podnikania a otváraní prevádzok.
Opatrenia by mali priniesť významné zjednodušenie pravidiel pri povoľovaní podnikania, ubudnúť by mali rôzne povinnosti a predkladanie potvrdení napríklad v oblasti hygieny alebo stavebného konania. Do konca roka by sa do praxe malo zaviesť 31 opatrení. Podnikateľom majú zmeny ušetriť 50 miliónov eur. Konštatoval to Odbor komunikácie MH SR.
Tretí balík opatrení prináša jednotné pravidlá pre tie inštitúcie na Slovensku, s ktorými sa stretávajú občania pri začatí podnikania a otváraní rôznych prevádzok. Ide o stavebné úrady, regionálne úrady verejného zdravotníctva, inšpektoráty práce a inšpektoráty SOI, ktoré majú regionálne rôzny prístup a požiadavky na podnikateľov. „Pokračujeme v práci a prinášame riešenia, ktoré šetria čas, energiu a finančné prostriedky podnikateľom. Opatrenia zo všetkých troch antibyrokratických balíčkov by mali podnikateľom priniesť postupne ročnú úsporu vyše 100 miliónov eur,“ zdôraznil minister hospodárstva Peter Žiga.
Po novom príslušné úrady vypracujú a zverejnia kontrolné zoznamy povinností (tzv. checklist) pre začínajúcich podnikateľov, čo doteraz chýbalo. Všetky úrady by mali postupne zverejniť aj vzory požadovaných tlačív. V praxi podnikateľom ubudne významné množstvo povinností. Napríklad pri otvorení kníhkupectva, keď bude potrebné vybaviť aj zmenu účelu stavby, by sa mal podnikateľ namiesto desiatich úradov reálne obrátiť na štyri. Podľa platných pravidiel má teraz približne 40 rôznych povinností, po novom by mu mala zostať už len tretina. Ďalšou pozitívnou zmenou podľa MH SR je, že sa zavedú jednotné vzory žiadostí, čím sa odstránia odlišné prístupy v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Až 11 opatrení pripravilo MH SR v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva. Podnikatelia nebudú musieť vykonať povoľovacie konanie pri otváraní prevádzok s minimálnym alebo žiadnym vplyvom na verejné zdravie (napr. kancelárie), ale pošlú iba oznámenie. Žiadosť o uvedenie priestorov do prevádzky bude jednotná pre všetky regionálne úrady verejného zdravotníctva, zverejní sa na webe a nebudú sa vyžadovať nepotrebné prílohy. V prípade žiadosti o uvedenie priestorov do prevádzky sa napríklad navrhuje vypustiť viacero povinností, v závislosti od druhu prevádzky.
Šesť opatrení Ministerstva dopravy a výstavby SR sa primárne zameriava na zjednodušenie stavebného konania. Stavebné úrady by mali vydať usmernenie, aby sa zjednotil postup stavebných úradov pri označovaní nebytových priestorov a pri žiadostiach o zmenu účelu užívania stavby. Príslušným predpisom sa stanoví aj to, ako má vyzerať projektová dokumentácia a na webe sa zverejní zoznam orgánov, ktoré sa musia vyjadriť v stavebnom konaní.
Pripravuje sa novelizácia zákona proti byrokracii. Plánovaná novela zvýši rozsah údajov, ktoré už nebudú musieť predkladať občania, ale ich úrady získajú z informačných systémov. Pôjde o potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o daňových nedoplatkoch či potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom a zdravotnom poistení. Pre zamestnávateľa by sa mala zrušiť povinnosť odhlasovať sa zo zdravotnej poisťovne v prípade, že už nemá zamestnanca v danej zdravotnej poisťovni.
Na základe princípu jedenkrát a dosť budú novozaložené podnikateľské subjekty automaticky zaregistrované na daňovom úrade a bude im zároveň pridelené DIČ. V prípade PZP poisťovne nebudú musieť vydávať bielu a zelenú kartu pre poistené vozidlo, ale iba zelenú kartu, ktorá bude platiť nielen vo svete, ale aj na Slovensku. Piatimi návrhmi prispeje priamo aj rezort hospodárstva. Slovenská obchodná inšpekcia napríklad bude môcť pri porušení menej závažných pravidiel využiť kompetenciu, keď podnikateľ dostane "druhú šancu".
Ak urobí nápravu v prospech spotrebiteľov, môže sa mu znížiť alebo úplne odpustiť hroziaca sankcia. SOI súčasne nebude musieť viesť správne konanie a môže sa sústrediť na iné aktivity. Po novom by mala obchodná inšpekcia pri výške pokuty zohľadňovať aj obrat podniku. Prvý balíček antibyrokratických opatrení obsahoval 35 opatrení a vláda ho schválila v júni 2017. Druhý balíček, ktorý obsahuje 23 opatrení a päť úloh, platí od mája minulého roka.
Ministri schválili audit legislatívy z pohľadu goldplatingu
Vláda v stredu schválila s pripomienkami audit legislatívy z pohľadu goldplatingu. Kabinet chce týmto auditom odstrániť zbytočnú byrokraciu, pretože už úvodná analýza viac ako 400 smerníc EÚ podľa rezortu hospodárstva ukázala, že až v 120 prípadoch ide slovenská legislatíva nad rámec požiadaviek Bruselu. Minimálne v troch desiatkach prípadov je to podľa vlády neopodstatnené a malo by sa to zmeniť. Úvodnú analýzu tzv. goldplatingu, teda legislatívnych regulácií nad rámec toho, čo od Slovenska žiada EÚ, urobilo 24 ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy. Zbytočne prísne predpisy znamenajú podľa vlády vyššiu záťaž a náklady pre podnikateľov a znižujú atraktivitu a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia.
„Do celého procesu je potrebné zaviesť racionalizáciu a nové pravidlá. Sledovanie a preberanie eurolegislatívy musí byť kontinuálny proces, tak ako o tom hovorí aj RIA 2020 – Stratégia lepšej regulácie. Dôležité je zaviesť racionalizáciu už v procese preberania smerníc a tomu sa musíme venovať kontinuálne,“ zdôraznil minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý výsledok analýzy predstavil na rokovaní vlády. Rezort hospodárstva je gestorom lepšej regulácie. Neopodstatneným goldplatingom môže byť sprísňovanie povinností, duplicitné nahlasovanie, ale aj neuplatňovanie rôznych výnimiek, ktoré by znížili záťaž skupine dotknutých subjektov. Rezort spravodlivosti napríklad navrhuje pri akciových spoločnostiach znížiť povinnosť splatenia základného imania z 30 percent na 25 percent, tak ako o tom hovorí eurosmernica.
Ministerstvo hospodárstva (MH) chce taktiež rozšíriť možnosti, kedy nebude potrebné označovať výrobky jednotkovou cenou. Ide napríklad o balenie viacerých výrobkov, ktorého cena je nižšia ako rovnaký počet jednotlivých výrobkov. Goldplating však nemusí byť podľa MH automaticky len negatívny. V oblasti zdravia, životného prostredia alebo pri ochrane spotrebiteľov môže byť v záujme krajiny ochrana nastavená prísnejšie ako smernice EÚ. Príkladom je podľa rezortu hospodárstva boj s takzvanými „šmejdami“ v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Dôslednosť a metodika, s akou k analýze pristupovali príslušné orgány, sa však podľa rezortu hospodárstva líšila. Doterajší výsledok preto nemusí automaticky znamenať, že rezorty, kde bola prítomnosť goldplatingu odhalená najčastejšie, sú práve tie, kde ho je skutočne najviac. Ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy preto predložia rezortu hospodárstva do konca júna komplexný audit eurosmerníc z pohľadu goldplatingu, ktoré patria do ich pôsobnosti. Budú pri ňom musieť postupovať jednotnou metodikou a podrobia ho aj externej oponentúre.
Zároveň na základe takto urobenej analýzy predložia do 15. septembra vláde návrh na odstránenie tých ustanovení v slovenskej legislatíve, ktoré sú nad rámec požiadaviek Európskej únie a nie je ich možné vnímať ako pozitívny goldplating. „Ak všetky dotknuté subjekty budú posudzovať prebratú legislatívu jednotnou metodikou a do procesu zapojíme aj nezávislých odborníkov, verím, že sa podarí vyčistiť slovenskú legislatívu od množstva zbytočných predpisov, ktoré strpčujú život napríklad podnikateľom,“ dodal Peter Žiga.
Rezort hospodárstva odporúča aj prehodnotiť súčasný systém transpozície eurosmerníc a zaviesť mechanizmy na identifikáciu goldplatingu. Inšpiráciu na zlepšenie systému preberania eurosmerníc a odhaľovania goldplatingu by sme mohli podľa MH hľadať v krajinách ako sú Rakúsko, Nemecko, Taliansko či Česko. Ministerstvo hospodárstva získalo podnety týkajúce sa goldplatingu aj od verejnosti. Rezorty by sa nimi mali teraz zaoberať v rámci prípravy komplexnej analýzy.
