BRATISLAVA - Bezpečnostná rada SR (BR SR) ani vláda dnes o obrnených transportéroch rokovať nebudú. Tému ochrany vzdušného priestoru, teda možné predĺženie abonentnej zmluvy s Ruskom, možno otvoria len na Bezpečnostnej rade.
"Nebudeme dnes vôbec rokovať o transportéroch. Ani na Bezpečnostnej rade, ani na vláde. A abonent možno na Bezpečnostnej rade otvoríme a materiál necháme otvorený. Ale dnes nebudeme prijímať závery ani k abonentu, ani k 8x8," informoval dnes pred zasadnutím Bezpečnostnej rady premiér a predseda BR SR Peter Pellegrini.
Kým ministerstvo obrany presadzuje predĺženie abonentnej zmluvy s ruskou spoločnosťou RSK MiG, opozícia a bezpečnostní analytici vyzývajú rezort, aby zabezpečil ochranu pomocou lietadiel našich partnerov zo Severoatlantickej aliancie (NATO) alebo Európskej únie. Na zmluvu Slovensko vynakladá ročne desiatky miliónov eur, pričom podľa rezortu obrany ide o najlacnejšie riešenie. Podľa programu Bezpečnostnej rady mal minister obrany Peter Gajdoš (SNS) predložiť aj projekt transportérov 8x8 s označením Vydra. Gajdošov rezort plánuje na armádne projekty vynaložiť stovky miliónov eur. Opozícia vyzvala premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD), aby projekty zastavil a dôkladne posúdil.
Slovensko stále využíva ruské Migy. Vláda už schválila nákup 14 stíhačiek F-16 za 1,6 miliardy eur. Tie majú byť dodané do roku 2023, súčasný abonent na ruské stroje sa končí tento rok.
Vláda schválila medzirezortný program zameraný na podporu budovania obrany
Pri podpore obrany štátu sa bude klásť dôraz na funkčnosť systému obrannej infraštruktúry, na služby a činnosti poskytované Ozbrojenými silami (OS) Slovenskej republiky, ale aj na zabezpečenie obrany štátu. Vyplýva to z Medzirezortného programu 06E zameraného na podporu obrany štátu v rokoch 2019 až 2024, ktorý v stredu schválila vláda. "Cieľom predkladaného návrhu materiálu je koordinácia úloh pri realizácii opatrení, prostredníctvom ktorých jednotlivé dotknuté ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy vytvárajú predpoklady na zabezpečenie podpory obrany štátu," ozrejmilo Ministerstvo obrany (MO) SR v predkladaných materiáloch.
Program ráta aj s podporou a všestranným zabezpečením činnosti OS členských krajín NATO a EÚ pri plnení úloh kolektívnej obrany na Slovensku v rámci poskytovania podpory hostiteľskou krajinou. Medzi priority programu patrí napríklad udržiavanie požadovanej úrovne pripravenosti objektov obrannej infraštruktúry na zabezpečenie činnosti armády s dôrazom na cestné a železničné komunikácie, letiská, prístavy a skladovacie priestory.
Orientovať sa bude aj na zabezpečenie zdravotníckej podpory, tvorbu a udržiavanie štátnych hmotných rezerv, či na modernizácia stacionárnych komunikačných a informačných systémov. Za jednu z priorít považuje rezort aj zabezpečenie výskumno-vývojovej základne MO s dôrazom na budovanie obranných spôsobilostí armády. Využívať by sa mali aj možnosti zapojenia do projektov Organizácie NATO pre výskum a technológie a Európskej obrannej agentúry.
Vláda schválila návrh opatrení proti korupcii
Predseda Národnej rady SR by mal vypracovať etický kódex poslanca a pripraviť novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorá zefektívni kontrolu majetkových priznaní poslancov. Vyplýva to z návrhu opatrení po odporúčaniach prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) pre SR, ktorý v stredu schválila vláda. Zo schválených opatrení tiež vyplýva, že minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) má do konca marca zanalyzovať, či je výška zákonnej hranice pre priznávanie darov prijatých mimo výkonu funkcie sudcu alebo prokurátora primeraná a predložiť výsledky analýzy s návrhom riešení. Má tak urobiť v súčinnosti so Súdnou radou SR a generálnym prokurátorom SR.
Gál má tiež zabezpečiť, aby sa sudcovia a justiční čakatelia pravidelne vzdelávali o obsahu Zásad sudcovskej etiky prostredníctvom Justičnej akadémie. Súčasťou opatrení je aj povinnosť predsedníčky Súdnej rady SR predložiť súdnej rade návrh na vypracovanie interpretačných pravidiel k zásadám sudcovskej etiky. Má tiež zvážiť významné zníženie hranice 50.000 eur pre automatické preverovanie nárastu majetku sudcov. Dôsledne zisťovať hodnotu majetku uvádzaného v majetkových priznaniach prokurátorov by malo byť podľa prijatých opatrení úlohou generálneho prokurátora SR.
Slovensko bolo doteraz hodnotené Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) v rámci štyroch kôl v decembri 2000, v marci 2004, vo februári 2008 a v októbri 2013. Posledné hodnotenie vo štvrtom kole bolo zamerané na prevenciu korupcie vo vzťahu k poslancom, sudcom a prokurátorom. Pre ukončenie štvrtého kola hodnotenia je potrebné uspokojivo splniť celkovo 11 zo 16 odporúčaní. Avšak aj v prípade úplného splnenia odporúčaní vo vzťahu k sudcom a prokurátorom hodnotiaci proces nebude možné uzavrieť bez plnenia odporúčaní vo vzťahu k poslancom, a to ani v prípade dosiahnutia hranice 11 splnených odporúčaní.
V oblasti riadenia hraníc čaká Slovensko viacero výziev
Hrozbami pre nasledujúce obdobie v oblasti budovania Európskeho integrovaného riadenia hraníc (EIBM) je terorizmus a organizovaná závažná trestná činnosť s cezhraničným aspektom. Slovensko bude v nasledujúcich štyroch rokoch plniť ďalšie úlohy v oblasti budovania európskeho integrovaného riadenia hraníc aj s ohľadom na tieto faktory. Vláda SR v stredu schválila Národnú stratégiu integrovaného riadenia hraníc na roky 2019 až 2022.
Ďalšou prípadnou hrozbou je podľa Ministerstva vnútra (MV) SR aj neoprávnené prekračovanie vonkajších hraníc schengenského priestoru. Ministerstvo tvrdí, že hoci počet podobných prípadov po rekordnom roku 2015 klesol, stále je vysoký. "Výzvami pre nasledujúce obdobie je maximálna eliminácia týchto hrozieb na jednej strane a zároveň zvládnutie stále sa zvyšujúceho počtu tzv. bona fide cestujúcich, ktorí legálne prekračujú vonkajšie hranice schengenského priestoru," vysvetlil rezort.
Jednou z ciest, ako tieto výzvy zvládnuť, je podľa rezortu masívne nasadenie automatizácie v riadení vonkajších hraníc. To si však vyžiada aj značnú finančnú záťaž na štátny rozpočet, pričom použitie európskych finančných prostriedkov je limitované už schváleným rozpočtom Európskej únie. Medzi výzvy pre Slovensko na nasledujúce obdobie zaradilo MV aj vybudovanie a spustenie spoločných európskych informačných systémov. Tie sa majú orientovať najmä na zaznamenávanie vstupu a výstupu príslušníkov tretích krajín na krátkodobom pobyte a na ich cestovné povolenia.
"Pre SR je takisto výzvou postupné nasadzovanie automatických hraničných kontrol, ktoré ešte nie sú u nás používané v praxi," doplnil rezort. Hlavným cieľom kontroly hraníc má umožňovanie rýchleho prekračovania pre tzv. bona fide cestujúcich, ale aj prevencia a odhaľovanie hrozieb. Permanentnou výzvou ostáva stabilizácia organizačného a personálneho zabezpečenia pri plnení úloh. Maximálna pozornosť sa má venovať aj udelenému pobytu príslušníkov tretích krajín.
Z predkladaných materiálov vyplýva povinnosť Slovenska zabezpečiť vysokú úroveň ochrany vonkajšej hranice s Ukrajinou. Potreba vysokej úrovne ochrany platí aj na medzinárodných letiskách pri letoch do a z tretích krajín, pričom má byť spojená s vysokou úrovňou kontrol. Hlavné ciele v nasledujúcich rokoch by mali smerovať do väčšej automatizácie hraničných kontrol na hraničných priechodoch.
Prelet bezpilotných lietadiel NATO vzdušným priestorom Slovenska
Vláda v stredu odsúhlasila prelety bezpilotných lietadiel NATO vzdušným priestorom Slovenska. Cieľom preletov lietadiel RQ-4B Global Hawk Block 40 je získať informácie potrebné pre rozhodovanie na politickej a vojenskej úrovni. Využívajú sa na zabezpečenie úloh systému pozemného pozorovania NATO - Alliance Ground Surveillance (AGS).
"Slovenská republika sa podieľa na systéme AGS od roku 2009, keď sa na úrovni ministerstiev obrany participujúcich štátov uzatvorilo programové memorandum. Na prevádzke tohto systému sa podieľa 26 krajín Organizácie Severoatlantickej zmluvy," ozrejmilo Ministerstvo obrany (MO) SR v predkladaných materiáloch.
Úlohou systému AGS je podľa rezortu obrany vykonávať prieskum a poskytovať informácie o pozemnej situácii na určenom teritóriu v reálnom, respektíve takmer reálnom čase. Súhlas vlády s preletmi v prípadoch vymedzených organizačným rámcom pre operácie a podporu AGS sa vyžaduje s cieľom realizácie spolupráce v systéme AGS.
Ak sa brexit odloží, jeden slovenský europoslanec sa ujme mandátu neskôr
Ak bude Spojené kráľovstvo na začiatku volebného obdobia 2019 - 2024 členom Európskej únie (EÚ), jeden zo zvolených slovenských europoslancov sa až do termínu brexitu neujme svojho mandátu. Vyplýva to z novely, ktorú v stredu schválila vláda. Do parlamentu by podľa vlády mala ísť v skrátenom legislatívnom konaní. Slovensku má totiž po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ pripadnúť jedno z britských kresiel.
Podľa návrhu by sa mandátu neujal zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia. "Pri rovnakom zostatku delenia neujme sa funkcie zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá získala menší počet hlasov. Ak je počet platných hlasov rovnaký, rozhodne žreb," spresnilo ministerstvo vnútra, ktoré novelu predložilo.
Novela je podľa neho reakciou na "mimoriadnu situáciu" súvisiacu s možným preložením termínu brexitu a s tým, že britský parlament v utorok 15. januára neschválil predbežnú dohodu o vystúpení Británie z EÚ. Meno kandidáta, ktorý sa zatiaľ funkcie neujme, oznámi štátna komisia predsedovi Národnej rady SR, ktorý ho spolu so zápisnicou o výsledku volieb odovzdá Európskemu parlamentu.
Po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ by sa mala časť zo 73 britských kresiel prerozdeliť medzi 14 krajín. Slovensko tak získa jeden mandát navyše a oproti súčasným 13 bude mať 14 poslancov. Zvyšných 46 postov zostane zmrazených pre prípad rozšírenia EÚ. Počet poslancov v europarlamente tak klesne zo 751 na 705.
