BRATISLAVA - Voľba kandidátov na ústavných sudcov by mala byť tajná. Tvrdí to predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR Róbert Madej (Smer-SD) s tým, že ju zrejme poslanci budú presadzovať. Myslí si, že ide o najdemokratickejší spôsob voľby.
"Prvé kolo, vzhľadom na to, ako je upravený zákon o rokovacom poriadku, by formálne malo prebehnúť tajne na návrh poslancov, ak sa spôsob tajnej voľby odhlasuje," uviedol Madej. Považuje za výdobytok demokracie, že občania alebo ich volení zástupcovia sa slobodne a bez nátlaku môžu rozhodnúť, akým spôsobom vykonajú voľbu.
Presadzovanie verejnej voľby označil za hru na transparentnosť. "Obávam sa, že hranie sa na transparentnosť pomáha práve takým, ktorí chcú tlačiť na poslancov Národnej rady SR, aby vyhoveli straníckym centrálam," poznamenal.
"Príkladom je kauza 'Radičovej kód' za bývalej pravicovej vlády, kde Richard Sulík povedal, že majú vodotesný systém kontroly poslancov napriek tomu, že sa realizuje tajnou voľbou. To je dôkaz, že niektorí chcú vykonávať nátlak na poslancov a skrývajú sa za transparentnosť," dodal šéf ústavnoprávneho výboru.
Zástupcovia občianskych iniciatív vyzvali poslancov NR SR, aby kandidátov na ústavných sudcov volili verejne. Žiadajú tiež, aby volili kandidátov, ktorí spĺňajú najvyššie morálne a odborné kritériá a budú skutočnými ochrancami práva a demokracie na Slovensku. Podľa prieskumu organizácie Via Iuris viac ako 83 percent opýtaných preferuje, aby kandidáti verejne odpovedali na veľký počet podrobných otázok, aby sa zistilo, či sú dôveryhodné osoby a odborníci.
Žitňanská je za verejnú voľbu
Exministerka spravodlivosti a poslankyňa Národnej rady SR Lucia Žitňanská (nezaradená) je za verejnú voľbu kandidátov na ústavných sudcov. Demokratické je podľa nej tak tajné, ako verejné hlasovanie. Napísala to na sociálnej sieti.
"Som za verejné schvaľovanie návrhu kandidátov na sudcov ústavného sudu. Otázka verejná, alebo tajná voľba nie je otázka demokracie. Oboje je demokratické. Rovnako ako dohody klubov v parlamente sú legitímnou súčasťou parlamentnej demokracie. Nezávislosť sudcu ústavného súdu nezávisí od toho, že nevie, kto za neho hlasoval," uviedla Žitňanská.
Dodáva, že ústavných sudcov vymenúva prezident SR z parlamentom ponúknutých kandidátov. Vo funkcii bude ústavný sudca 12 rokov a nebude môcť kandidovať opäť. "Je to tak v ústave práve preto, aby nemal žiaden záväzok voči poslancom ani prezidentovi, žiaden motív vychádzať im na ústavnom súde v ústrety. Jednoducho povedané, už ich nebude potrebovať," doplnila.
O kandidátoch treba podľa nej vedieť čo najviac. "Preto je dôležité, aby kandidatúra, verejné vypočutie kandidátov neboli oddelené od rozhodovania poslancov kulisou tajného hlasovania. Otázka, že by niektorý poslanec za plentou, keď ho nikto nevidí, nedal hlas predsedovi svojej strany, dnes nie je podstatná. Dnes je podstatné, aby hra pred kulisou nebola iná ako dohody za kulisou," vysvetlila exministerka spravodlivosti.
Voľba 18 kandidátov na sudcov sa uskutoční na schôdzi NR SR so začiatkom 29. januára. Následne budúcich sudcov ústavného súdu vymenuje do funkcie spomedzi navrhnutých kandidátov prezident SR. Deviatim vymenovaným ústavným sudcom začne plynúť 12-ročné funkčné obdobie dňom zloženia sľubu ústavného sudcu.
Podľa Via Iuris je verejná voľba vhodnejšia
Kandidáti na ústavných sudcov by mali byť poslancami Národnej rady (NR) SR volení vo verejnej voľbe. Presvedčená je o tom organizácia Via Iuris. Zákon o rokovacom poriadku parlamentu hovorí, že kandidáti sú volení vo verejnej voľbe, poslanci však môžu rozhodnúť, že voľba bude tajná.
"Verejná voľba je nevyhnutná na to, aby občania vedeli, za koho hlasovali nimi volení poslanci parlamentu. Verejná voľba je plne demokratická, pretože v demokracii by sa mali poslanci zodpovedať za svoje hlasovanie občanom," tvrdí Via Iuris. Občania sa v takých dôležitých veciach, ako je voľba ústavných sudcov na 12 rokov, musia podľa organizácie dozvedieť, za koho jednotliví poslanci hlasovali. "Inak hrozí, že na základe tajných zákulisných dohôd budú v tajnej voľbe zvolení kontroverzní a nevhodní kandidáti a poslanci nebudú niesť za svoje hlasovanie zodpovednosť voči voličom," uvádzajú právnici.
Na margo tajnej voľby podotkli, že poslanci sú v úplne inom postavení ako občania vo voľbách. "Demokracia vyžaduje, aby poslanci parlamentu boli zodpovední voči občanom za svoje hlasovanie, preto musia vedieť, ako poslanci hlasovali. Aj vzhľadom na to, že kandidujú viacerí kandidáti výrazne spojení s politikou a politickými stranami alebo viacerí kontroverzní kandidáti, majú občania právo vedieť, ktorí poslanci za týchto kandidátov hlasovali," odkazuje Via Iuris.
