BRATISLAVA - Deti v poslednom ročníku materských škôl budú mať obedy zadarmo od januára 2019 a žiaci základných škôl od septembra 2019. Vyplýva to z novely zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Právna norma z dielne skupiny poslancov koaličného Smeru-SD hovorí o tom, že dotácia bude v sume 1,20 eura na každé dieťa za každý deň, v ktorom sa zúčastnilo na výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole alebo na vyučovaní v základnej škole a odobralo stravu. Celkovo by obedy zadarmo mali stáť štát 80 až 120 miliónov eur. Cieľom tohto opatrenia je podľa predkladateľov efektívne a účelné vynakladanie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu a tiež predchádzanie plytvaniu potravinami a zároveň aj zabezpečenie zodpovedného prístupu rodičov k výchove, výžive a vzdelávaniu svojich detí.
Na základe dohody so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) štát poskytne mestám a obciam v súvislosti so zavedením obedov zadarmo v školách navyše financie na technické a personálne zabezpečenie tohto opatrenia. Ministerstvo financií by malo vyčleniť popri dotácii, ktorá sa na obedy zadarmo odhaduje vo výške 80 až 120 miliónov eur v závislosti od počtu detí, ktoré o obedy prejavia záujem, ešte aj financie na technické vybavenie jedální. Malo by ísť o dva milióny eur. Zároveň ministerstvo práce zo svojej kapitoly vyčlení prostriedky na finančnú pomoc pre personálne kapacity. Malo by ísť o 1000 ľudí, ktorí budú ako pomocné sily pomáhať v jedálňach. Ministerstvo práce zabezpečí ich plat a plus ešte dá zriaďovateľom 60 eur na osobu na ďalšie výdavky, ktoré by s tým súviseli.
Prezident podpísal novelu Trestného poriadku
Polícia a prokuratúra napokon budú musieť vybavovať aj anonymné podania, a to vtedy, ak z nich vyplýva dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin. Vyplýva to z novely Trestného poriadku, ktorú v utorok (11.12.) podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Z nej vyplýva, že ak takéto dôvodné podozrenie v podaní nebude, orgán činný v trestnom konaní nemá byť povinný ho vybavovať. Zároveň však bude musieť takéto podanie posunúť na prešetrenie inému orgánu, ak z neho vyplynie, že patrí do jeho pôsobnosti. O postupe s anonymným podaním sa bude musieť vyhotovovať záznam.Za anonymné podanie sa bude podľa definície považovať také, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa, alebo sú tieto údaje nepravdivé. To isté platí aj pre trestné oznámenie.
Prezident vetoval novelu zákona o Policajnom zbore
Prezident Andrej Kiska vetoval novelu zákona o Policajnom zbore. Označil ju za nesystémovú, tvrdí, že nerieši aktuálne problémy spojené s fungovaním Policajného zboru. Informoval o tom Martin Lipták z tlačového oddelenia prezidenta. Návrh tak prezident vrátil Národnej rade SR na prerokovanie. Kiska považuje navrhovanú právnu úpravu postavenia Úradu inšpekčnej služby len za formálnu, pretože kľúčové problémy nezávislosti policajnej inšpekcie necháva stále otvorené. Úprava podľa neho nezaručuje nezávislosť policajnej inšpekcie, nakoľko zostáva osobitnou súčasťou Policajného zboru.
Namieta tiež neopodstatnenosť zasahovania zákonodarného orgánu do procesu vymenovania policajného prezidenta. Schválený zákon podľa prezidenta zachováva podriadenosť a zodpovednosť prezidenta Policajného zboru ministrovi vnútra, pričom minister vnútra a tým pádom aj prezident Policajného zboru sú súčasťou výkonnej moci. Výber osoby prezidenta Policajného zboru bude aj naďalej výsledkom politického rozhodovania. Zároveň považuje za nevyvážený postup pri odvolávaní policajného prezidenta v porovnaní s postupom pri jeho vymenúvaní.
Poslanci Národnej rady (NR) SR 5. decembra 76 hlasmi odobrili novelu zákona o Policajnom zbore SR z dielne ministerstva vnútra. Novela prináša zmeny v procese voľby policajného prezidenta, ale aj v policajnej inšpekcii. Počíta s vytvorením Úradu inšpekčnej služby, ktorý má odhaľovať a vyšetrovať trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, tiež kontrolovať zákonnosť postupu policajtov.
Prezident podpísal novelu zákona o odmeňovaní obecných poslancov
Odmeňovanie poslancov obecných zastupiteľstiev sa upraví. Starosta bude môcť určiť plat svojho zástupcu, ktorý je poslancom, a to najviac vo výške 70 percent vlastného platu. Novelu zákona o obecnom zriadení podpísal v utorok (11.12.) prezident SR Andrej Kiska. Doteraz bol pre obecného poslanca zavedený strop, mohol teda ročne dostať odmenu najviac v sume jednej dvanástiny platu starostu obce. Podľa Mosta-Híd to však nie je správne, lebo niektorí poslanci vykonávajú len svoj mandát, iní plnia úlohy aj pri zastupovaní starostu obce, ďalší vykonávajú úkony pri rôznych príležitostiach občianskych obradov.
Podľa novely bude mať starosta právomoc určiť plat svojho zástupcu v prípade, že je ním poslanec, ktorý je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania. Výška platu zástupcu bude najviac 70 percent platu starostu. Pokiaľ je zástupcom starostu poslanec, ktorý je zároveň v pracovnom pomere, bude mu môcť starosta určiť odmenu takisto do výšky 70 percent vlastného platu. Takto určený plat má zohľadniť rozsah výkonu funkcie zástupcu starostu v písomnom poverení. Z novely zákona tiež vyplýva, že obecní poslanci vykonávajúci činnosti vyplývajúce z osobitných predpisov, napríklad zo zákona o rodine, dostanú za tieto činnosti ďalšiu osobitnú odmenu. Novela zákona bude účinná od 1. februára 2019.
Prezident podpísal zákon o štátnom rozpočte na rok 2019
Prezident SR Andrej Kiska podpísal zákon o štátnom rozpočte na rok 2019. Ide o prvý vyrovnaný rozpočet v histórii Slovenska. Takzvaný zákon roka je z dielne ministerstva financií pod vedením Petra Kažimíra (Smer-SD). Pôvodne návrh rozpočtu schválený vládou počítal s deficitom verejných financií na budúci rok na úrovni 0,10 % hrubého domáceho produktu (HDP). Prijatím pozmeňujúceho návrhu z finančného výboru sa však upravil schodok rozpočtu tak, aby sa dosiahlo v roku 2019 vyrovnané hospodárenie.
Konkrétne sa výdavky kapitoly Všeobecná pokladničná správa znížili o 96,89 milióna eur. Celkové príjmy aj výdavky verejnej správy tak majú v budúcom roku dosiahnuť rovnakú sumu 37,161 miliardy eur. Rozpočet počíta aj s financovaním viacerých priorít vlády. Ráta aj s rastom miezd v celom verejnom sektore, rásť platy majú zdravotným pracovníkom, ale aj justičným úradníkom.
Prezident podpísal novelu zákona o NZIS
Do elektronickej zdravotnej knižky pacienta bude mať prístup viac osôb. Vyplýva to z novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS) z dielne ministerstva zdravotníctva, ktorú v utorok (11.12.) popísal prezident SR Andrej Kiska. Po novom bude mať do elektronickej zdravotnej knižky prístup napríklad posudkový lekár úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, posudkový lekár Sociálnej poisťovne, znalec, ktorého ustanovil súd. Rovnako zdravotnícky pracovník obce alebo vyššieho územného celku, ktorý vykonáva zdravotnú posudkovú činnosť na účely posúdenia odkázanosti osoby a lekár samosprávneho kraja.
Novela zákona spresňuje nielen rozsah prístupu zdravotníckych pracovníkov, ale tiež mení spôsob zapisovania a rozsah zapisovaných údajov do pacientskeho sumára, ako aj vydávanie elektronických preukazov pracovníka v zdravotníctve. Poskytovateľovi, ktorý vedie zdravotnú dokumentáciu v národnom zdravotníckom informačnom systéme, odpadne povinnosť viesť a uchovávať zdravotnú dokumentáciu v písomnej podobe. Pri nefunkčnosti informačného systému poskytovateľa alebo nefunkčnosti národného zdravotníckeho informačného systému či zo špecifických dôvodov sa bude rátať s možnosťou viesť zdravotnú dokumentáciu aj naďalej v papierovej forme.
Od 1. januára 2022 sa vypúšťa aj štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu na účely zdravotného poistenia, ako aj poplatok za takúto službu. Zavádza sa aj nový systém úhrady za poskytnutú lekárenskú starostlivosť, a to na základe tzv. dispenzačných záznamov. Úpravou prechádza aj tzv. viacnásobný elektronický recept. Po novom bude lekárovi umožnené, aby mohol pri prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti predpísať pacientovi lieky, zdravotnícke pomôcky či dietetické potraviny potrebné na liečbu na 30 dní.
Za odporúčanie odborného lekára sa bude považovať aj odporúčanie ošetrujúceho lekára v prepúšťacej správe pri prepustení pacienta z nemocnice. V súlade so skutočnou dĺžkou výrobného procesu individuálne pripravovaných liekov a na základe identifikovaných problémov z praxe sa predĺži doba ich výdaja. Novela zákona mení aj podmienky vstupu biosimilárnych t. j. biologicky podobných liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia, ktoré sa zjemnia. V súčasnosti musia ich výrobcovia znížiť cenu minimálne o 30 percent v porovnaní s originálom. Po novom to má byť o 25 percent. Zmena má priniesť väčšiu konkurenciu biosimilárnych liekov na trhu, čo by mohlo viesť k celkovému ušetreniu finančných nákladov na zdravotníctvo. Účinná látka biosimilárneho lieku je vždy rovnaká ako pri originálnom biologickom lieku, jeho cena je však nižšia.
