BRATISLAVA – Kreditový systém v školstve by mal prejsť zmenou. Kreditový príplatok by mal po novom platiť sedem rokov. Vyplýva to z nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Nový návrh podľa rezortu školstva neupravuje platnosť kreditov za absolvované vzdelávanie, a to ani za kontinuálne vzdelávanie absolvované podľa súčasného zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. "Naďalej ostáva v platnosti inštitút neobmedzenej platnosti získaných kreditov," uviedol odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Ohraničuje sa doba vyplácania kreditového príplatku, avšak neznamená to ohraničenie doby platnosti kreditov. "Výška kreditového príplatku a podmienky jeho priznania sa nemenia," dodalo ministerstvo.
Učitelia by mali príplatky získavať na základe počtu kreditov. Keď ich nazbierajú 30, príplatok bude vo výške šesť percent z tarifného platu. V prípade uznania 60 kreditov, bude tento príplatok vo výške 12 percent. "Zamestnávateľ by mal priznať kreditový príplatok na dobu siedmich rokov," uvádza sa v návrhu zákona.
V základných a stredných školách poberalo k septembru 2017 kreditový príplatok 38.032 pedagógov. "Pri výkone atestácií bude dôležité atestačné portfólio, t. j., že kredity nebudú podmienkou na to, aby sa pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec mohol prihlásiť na atestačné vzdelávanie," dodalo ministerstvo. Zákon možno pripomienkovať do 14. augusta.
Gröhling: Mali by sme upustiť od systému naháňania kreditov, má nedostatky
Mali by sme upustiť od systému naháňania kreditov, pretože má množstvo nedostatkov a je iba systémom na zvýšenie nízkeho platu učiteľov v školskom systéme. Namiesto toho by sme mali prenechať iniciatívu na školy a učiteľov, aby si vyberali také vzdelávanie, ktoré je pre nich potrebné. Uviedol to poslanec Národnej rady (NR) SR Branislav Gröhling (SaS) v súvislosti s úpravou kreditového systému, ktorý je zahrnutý v novom zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch.
"V dnešnom systéme kredity nie sú o zlepšení kvalifikácie, ale o zvýšení platu. Učitelia často absolvujú nepotrebné vzdelávanie len preto, že majú nízky plat a potrebujú si ho zvýšiť. Na druhej strane poznám aj mnoho učiteľov, ktorí absolvujú kvalitné vzdelávania, zaplatia zaň, ale kredity nedostanú, lebo ho systém neuznáva," uviedol Gröhling. V navrhovanom zákone je podľa neho viacero nedostatkov. "Za krátke špecializačné štúdium dostane učiteľ desať kreditov, za 250-hodinové rozširujúce štúdium dostane iba 15 a za rigoróznu skúšku nedostane nič," uviedol.
Pripravovaný zákon upravuje získané kredity nerovnomerne, myslí si to prezident Slovenskej komory učiteľov (SKU) Vladimír Crmoman. "Za funkčné vzdelávanie pre vedúcich zamestnancov bude možné získať 60 kreditov, za rozširujúce vzdelávanie pre učiteľov podobnej náročnosti iba 15 kreditov a za špecializačné vzdelávania pre učiteľov desať kreditov. Takto stanovené kredity bude veľmi ťažké uplatniť pre účely vyplácania príplatku," uviedol Crmoman. Podľa neho sú tu nerovnomernosti v počtoch kreditov. "Je pravdepodobné, že kto nezíska ešte rýchlo kredity do konca roka, po novom roku to už bude veľmi náročné. Kým sa rozbehnú nové formy vzdelávania, noví učitelia budú mať problém získať kredity a tak sa vytvorí vákuum," uviedol Crmoman.
SKU so zrušením kreditov nemá problém, avšak tvrdí, že sa tak môže stať, ale len v prípade, ak bude učiteľ ohodnotený na úrovni učiteľa vo vyspelých krajinách OECD. "Zákon však v jeho podobe vnímame ako nekoncepčný. Je to len upravená verzia starého zákona, nejde o nový model. Systém vzdelávania a kreditových príplatkov nemá dlhodobo motivačný charakter," dodal Crmoman.
Poliačik: Kreditový systém bol od začiatku nastavený chybne
Kreditový systém bol podľa poslanca Národnej rady (NR) SR Martina Poliačika (nezaradený) od začiatku nastavený chybne. Uviedol to v súvislosti s úpravou kreditového systému, ktorý je zahrnutý v novom zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch.
"Jeho najväčším problémom je, že kontinuálne vzdelávanie sa stalo biznisom pre úzku skupinu jeho poskytovateľov a drvivá väčšina vzdelávania nemá pre učiteľov žiadnu pridanú hodnotu. Učitelia nemajú zbierať kredity, učitelia majú učiť a neustále sa v tom zdokonaľovať. V škole má byť človek, ktorý kvalitu ich práce ohodnocuje a podľa toho ich aj finančne odmeňuje. V tomto ohľade nás novela zákona nikam neposúva a je to len odškrtnutie si úlohy na ministerstve," povedal. Dodal, že príplatky len na sedem rokov považuje za podvod na učiteľoch. Podľa neho by sa mal kreditový systém zrušiť úplne. "To, čo učitelia doteraz dostávali na príplatkoch za kredity, sa má stať súčasťou ich základného platu. Následne môžeme túto nešťastnú kapitolu kreditov uzavrieť a začať sa venovať skutočnému rastu kvality našich učiteľov," dodal.
Lehota vyplácania kreditov v dĺžke siedmich rokov sa nepozdáva ani poslancovi NR SR Miroslavovi Sopkovi (OĽaNO). Podľa neho zrušenie tejto lehoty bolo dlhodobou požiadavkou všetkých učiteľských stavovských organizácií. "Za rovnako vážny problém pri tejto téme považujem navrhované opatrenie, aby sa finálne rozhodnutie o pridelení kreditového príplatku alebo preskúmanie už starších rozhodnutí presunulo na zriaďovateľa," uviedol. Zákon podľa neho "namiesto pravidiel presúva voľnosť v rozhodovaní na zriaďovateľa a okresný úrad v sídle kraja a odteraz bude môcť vydávať rozhodnutia starosta alebo predseda okresného úradu v sídle kraja." Podľa jeho slov sú to osoby s menšou odbornosťou v oblasti pedagogiky ako riaditeľ školy, "čo považuje za cestu do pekla". Ako doplnil, najprv je potrebné zvýšiť platy učiteľom, aby nemuseli riaditelia takouto cestou zlepšovať ich príjmovú situáciu. "Zároveň s tým určiť, čo má riaditeľ pri priznávaní kreditu zohľadňovať, čo môže byť dôvodom na neuznanie, resp. kedy kredity musí uznať," dodal Sopko.
