BRATISLAVA - Bývalý predseda parlamentu a dlhoročný smerák Pavol Paška zomrel v piatok ráno na parkovisku košickej nemocnice vo veku 60 rokov na infarkt. Jednému z najvplyvnejších mužov slovenského zdravotníctva k zdraviu nepomohol ani sedavý životný štýl a fajčenie. Jeho kontroverzné vyjadrenia a kauzy však ostanú nesmrteľné.
Pavol Paška bol dlhoročný člen strany SMER-SD a šéf jeho východniarskeho krídla. Počas jeho kariéry ho sprevádzalo niekoľko káuz ako aj kritika jeho kontroverzných výrokov.
Kauza piešťanského CT
Jedná z jeho najznámejších káuz bola kauza nákupu predraženého CT prístroja v Piešťanoch. Piešťanská nemocnica chcela od roku 2012 kúpiť CT. Prístroj vtedajšie vedenie vysúťažilo za milión eur. V novej súťaži, ktorá bola v Obchodnom vestníku SR oznámená v marci 2014 a vyhrala ju spoločnosť Medical Group, mala nemocnica za tomograf zaplatiť 1,6 milióna eur.
Po medializácii nákup stopli. Prípad pochybného tendra na prístroj v piešťanskej nemocnici otriasol druhou Ficovou vládou a "zlomil krk" silnému mužovi Smeru, Pavlovi Paškovi. Aj napriek tomu, že Paška akékoľvek obvinenia opozície odmietal, po protestoch pre jedho domom sa nakoniec funkcie šéfa parlamentu vzdal. Spolu s ním prišla o funkciu aj vtedajšia ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská a podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová.
Vyhraj voľby, môžeš všetko
Kontroverzný výrok Pavla Pašku, ktorý už zľudovel. Adresoval ho opozícii v roku 2014 počas odvolávania ministra práce Jána Richtera. Rovnako o sebe počas tlačovej konferencie vyhlásil, že je filozof, politológ.
Kachličkoval kúpeľnu
Vlna kritiky sa na Pašku vzniesla aj keď sa ho pýtali na to, čo robil v novembri v roku 1989. Vtedy odpovedal, že "kachličkoval kúpeľnu". Neskôr svoj výrok vysvetľoval. "Vtedy žili milióny ľudí, ktorí cítili, že zmena musí prísť. Ale každý z nich mal svoj každodenný život. Aj ja," zdôraznil.
Bitka synovcov
V roku 2015 Slovenskom otriasol brutálny prípad bitky v Košiciach. Vysvitlo, že aktérmi boli synovci bývalého predsedu parlamentu Pavla Pašku.
Traja bratia Paškovci – synovci bývalého predsedu parlamentu Pavla Pašku, sa zaplietli ešte v októbri 2015 do bitky pred pizzériou na Hlavnej ulici v Košiciach. Potýčka sa skončila pre niektorých účastníkov bolestne. Mladá Zuzana (22) skončila v nemocnici a jej priateľ Ján (25), teta a ujo museli byť ošetrení.
Incident vznikol tak, že jeden z bratov – Branislav začal vulgárne útočiť na mladú Zuzanu. Všetci traja bratia prišli po osudnej bitke o dobré pracovné miesta. Branislava Pašku odvolali z postu vedúceho oddelenia verejného obstarávania a zdravotníckej techniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura. Technický riaditeľ Bytového podniku Martin Paška sa po rozhovore s primátorom Richardom Rašim vzdal funkcie a dopravný policajt Maroš Paška bol z radov polície taktiež prepustený.
Profil Pavla Pašku
Pavol Paška sa narodil 23. februára 1958 v Košiciach. Vysokoškolské štúdium na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave ukončil promóciou v roku 1985. Na Filozofickej fakulte UK vyštudoval filozofiu a estetiku. Pred vysokoškolským štúdiom pracoval v rokoch 1979 a 1980 v štátnom podniku Zdroj v Košiciach.
Po ukončení štúdia pôsobil v rokoch 1985 a 1986 v Krajskom osvetovom stredisku v Košiciach. Do roku 1992 pracoval na Obvodnom národnom výbore, neskôr na Miestnom úrade KVP v Košiciach. V roku 1992 začal súkromne podnikať. Od roku 2002 bol poslancom Národnej rady SR za stranu Smer (neskôr Smer-SD).
Po septembrových parlamentných voľbách v roku 2002 bol členom Výboru NR SR pre zdravotníctvo a členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a od 24. augusta 2004 predsedom Zahraničného výboru NR SR. Mandát poslanca NR SR získal aj v ďalšom volebnom období parlamentu v júni 2006. Od 4. júla 2006 do 8. júla 2010 prvýkrát zastával post šéfa slovenského zákonodarného zboru. Vo volebnom období 2010-2012 bol ako opozičný poslanec NR SR predsedom poslaneckého klubu strany Smer-SD.
Po víťazstve strany Smer-SD opäť predsedal od 4. apríla 2012 NR SR. Paška 18. novembra 2014 oznámil poslaneckému grémiu strany Smer-SD, že sa vzdáva funkcie predsedu Národnej rady SR a zároveň aj mandátu poslanca NR SR. Dlhšiu dobu vtedy čelil kritike zo strany opozície aj v súvislosti s kauzou nákupu CT prístroja v piešťanskej nemocnici.
Predseda parlamentu poveril po odstúpení dočasným vedením Národnej rady jej podpredsedníčku Janu Lašákovú až do zvolenia nového predsedu parlamentu. Od mája 2003 bol podpredsedom strany Smer-SD. Túto stranícku funkciu zastáva do 10. decembra 2016, kedy už na sneme strany v Prešove nekandidoval.
