BRATISLAVA - Vyzerá to tak, že v Smere bude rušno. Robert Fico zrejme chystá veľké zmeny nielen v strane, ale aj so svojím postom. Kým v strane sa šušká o jeho kandidatúre na ústavného sudcu, Fico to zatiaľ odmieta. So Smerom má obrovské plány a stranu chce doviesť do ďalšieho víťazstva a k štvrtej vláde.
Podľa viacerých zdrojov zo strany Smer zvažuje súčasný premiér SR Robert Fico kandidatúru na ústavného sudcu, dokonca na predsedu ÚS. Musel by sa tak vzdať postu premiéra, členstva v strane i dlhoročného postavenia lídra Smeru.
Oficiálne však nič z toho nepotvrdil a naďalej má so Smerom odvážne plány. Informáciu priniesol Denník N. Tomu to potvrdilo viacero zdrojov z vládnych aj opozičných strán. Mená nových ústavných sudcov by mali byť známe budúci rok vo februári. O rok totiž končí deviatim sudcom funkčné obdobie, vrátane predsedníčky Ivetty Macejkovej. Parlament by mal na jeseň vymenovať 18 kandidátov, z ktorých deväť vymenuje prezident Andrej Kiska.
Fico by tak musel najprv prejsť voľbou v parlamente a potom ho do funkcie musí vymenovať prezident. Kiskovi končí funkčné obdobie v júni 2019. Jeho kandidatúra na prezidenta tiež visí vo vzduchu. Oficiálne stanovisko by mal prezident oznámiť tento rok v septembri.
Fico oficiálne nič nepripúšťa
Na otázky Topiek, či premiér zvažuje kandidatúru na ústavného sudcu, odpovedal jasne. "Mojou ambíciou je, a už som to niekoľkokrát zdôraznil, doviesť stranu SMER–SD k piatemu víťazstvu vo voľbách a k štvrtej účasti vo vláde." Jediné, čo pred pár týždňami jasne potvrdil, je, že nebude opäť kandidovať na prezidenta.
"Ja som urobil chybu, že som kandidoval prvýkrát. Stretávam sa v teréne s ľuďmi, ktorí sú voličmi Smeru, a mnohí mi hovoria, že ma nevolili, lebo uprednostňovali moje zotrvanie na pozícii predsedu vlády," povedal na adresu svojej kandidatúry na prezidenta Fico.
Musel by obetovať Smer
V prípade, že by sa Fico rozhodol kandidovať na post ústavného sudcu, musel by sa podľa Ústavy vzdať postu člena strany, zanikol by aj jeho poslanecký mandát a členstvo vo vláde SR. Niet sa čo čudovať, že by atakoval rovno post predsedu Ústavného súdu. Už teraz je najdlhšie slúžiacim premiérom v ére samostatného Slovenska.
Ústavný súd sídli v Košiciach. Fico by sa stal prvým premiérom v histórii Slovenska, ktorý by po konci svojej politickej kariéry prešiel do ďalšej významnej funkcie. Podľa Denníka N sa o jeho možnom odchode hovorí aj v parlamente. Viacerí poslanci Smeru tomu nechcú veriť.
Fico nemá žiadnu úctu
Ústavný súd by mal byť na straníckej politike nezávislý orgán, tvorený zo sudcov, ktorí sa nielen v sudcovských radoch, ale rovnako vo vedeckej obci a v akademických kruhoch tešia mimoriadnej úcte. "Mali by to byť napríklad profesori alebo docenti ústavného práva, ktorí vďaka svojej vedeckej a publikačnej činnosti si svoje meno získali aj mimo hraníc Slovenska. V každom prípade by to nemali byť stranícki nominanti, politickí dôchodcovia, ľudia, ktorí počas celého svojho života k ústavnému právu ani nepričuchli," uviedol Štefančík.
Určite by to nemali byť bývalí predsedovia vlády, ministri alebo poslanci, ktorí nielenže v minulosti hlasovali za protiústavné zákony, ale ich dokonca ja pripravovali. "A do tejto skupiny ľudí patrí aj Robert Fico. Ak sa teda Robert Fico rozhodol stráviť svoj politický dôchodok na ústavnom súde, je to len kvôli tomu, že k nemu nemá žiadnu úctu a chápe ho len ako prostriedok na realizáciu doteraz nenaplnených osobných ambícií. Žiaľ, Slovensko by sa Robertom Ficom na ústavnom súde vzdialilo od liberálnych demokracií a viac by sa priblížilo k rozvojovým krajinám, kde nechápu, prečo má byť ústavný súd nezávislý. Alebo možno aj chápu, ale mať „svojich ľudí“ v takej dôležitej inštitúcii je pre nich mimoriadne dôležité," povedal pre Topky politológ.
"Predseda vlády je vyhorený politik, vyzerá to tak, že už nemá kam posunúť ani seba, ani túto krajinu. Ale nie je to žiadna novinka, o únik od zodpovednosti za ten žalostný stav krajiny, v ktorom sa momentálne Slovensko nachádza, sa chcel pokúsiť už kandidatúrou na hlavu štátu. Ale vtedy ho, parafrázujúc jeho vlastné slová, porazilo vrece zemiakov," myslí si Štefančík.
Smer má polčas rozpadu za sebou
Najbližším zlomom v politickej existencii Smeru sú komunálne voľby. Tie ukážu, či strana u svojich voličov aj naďalej klesá. Politológ Radoslav Štefančík však jasne hovorí, že strana už svoje postavenie jednoznačne stráca. "Strana Smer má polčas rozpadu dávno za sebou. Po prezidentských voľbách prehrala aj regionálne a nebyť viacerých pravicových strán, ktoré nemajú záujem budovať regionálne štruktúry, nedopadol by ani v komunálnych voľbách," povedal pre Topky.
"Smer je však silný v obciach a mestách, takže to bude zrejme posledné víťazstvo Smeru. Ak sa pravica pozviecha, vyzerá to na opozičnú pozíciu Smeru po voľbách 2020. A to by zrejme trojnásobnému premiérovi už asi nevyhovovalo," uviedol Štefančík. V prípade Ficovho odchodu by museli v Smere hľadať aj nového predsedu. Jeho odchod by nutne nemusel znamenať predčasné voľby.
Kto by ho nahradil, však zatiaľ nie je známe. "To asi najlepšie budú vedieť v strane. Aj keď je možné, že to sami nevedia. Predseda vlády dlhodobo pripravoval na túto funkciu Roberta Kaliňáka, ale keďže on má momentálne charakter politickej mŕtvoly, zrejme to bude niekto iný. V každom prípade nominácia nového predsedu nevzíde po demokratickej diskusii, ale pravdepodobne po direktívnom nariadení ešte stále úradujúceho predsedu," povedal politológ.
Premiér ústavným sudcom? Neviem si to predstaviť
Opozičné hnutie OĽaNO zastáva názor, že za sudcov Ústavného súdu SR by nemali kandidovať aktívni politici. Uviedla to jeho poslankyňa Národnej rady SR Veronika Remišová, ktorá tým reagovala na medializovanú informáciu, že premiér Robert Fico (Smer-SD) údajne zvažuje takúto kandidatúru s cieľom stať sa predsedom Ústavného súdu SR. "Pán Fico je predseda najsilnejšej strany, je to premiér, je to aktívny politik a ja si neviem predstaviť, ako by bolo možné, aby sme v právnom štáte zvolili na post ústavného sudcu premiéra," povedala Remišová.
S prípadnou podporou opozičného hnutia OĽaNO podľa nej Fico nemôže rátať. "Priečilo by sa to všetkým princípom, ktoré v tejto otázke vyznávame. Ústavný súd je jedna z najzákladnejších inštitúcií štátu. Zaručuje ústavnosť štátu, chráni naše ústavné práva a nie je predsa možné, aby o týchto právach rozhodoval aktívny politik. Ústavný sudca je funkcia, ktorá má byť nestranná, a tam nemá čo hľadať aktívny politik," doplnila.
