Prehľad najdôležitejších noviniek: Tieto zmeny ovplyvnia všetkých Slovákov

Od 1. januára 2018 musí byť poistenec pre nárok na dávku v nezamestnanosti poistený najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Posudzovanie obdobia poistenia sa tak pre poistencov predĺži a zjednotí. Zjednotí sa obdobie vyplácania dávky (podporné obdobie) na 6 mesiacov pre všetkých poistencov, teda aj tým, ktorí predtým pracovali na dobu určitú, resp. si dávku uplatnili z dobrovoľného poistenia. Znamená to, že k dávke v nezamestnanosti bude mať prístup väčší počet poistencov, ktorí si v minulosti platili poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Do konca roka 2017 musel byť poistenec pre nárok na dávku poistený najmenej dva roky v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tomuto poistencovi sa vyplácala dávka 6 mesiacov. Dávka sa vyplácala 4 mesiace tým poistencom, ktorí boli poistení dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ako zamestnanci na dobu určitú, resp. si nárok na dávku uplatňovali z dobrovoľného poistenia a nemali v posudzovanom období uzatvorený pracovný pomer na neurčitý čas. Informovala o tom Sociálna poisťovňa.

Platy štátnych a verejných zamestnancov sa zvyšujú

Platy zamestnancov v štátnej a verejnej službe sa od začiatku tohto roka zvyšujú o 4,8 %. Vyplýva to z nariadení vlády, ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2018. Zvýšenie platových taríf zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej službe vychádza z uzatvorených kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na rok 2018. Vo verejnej správe platové tarify od začiatku tohto roka stúpajú približne 153 tisíc zamestnancom, s výnimkou učiteľov, ktorým sa platy zvýšili o 6 % od 1. septembra minulého roka. V štátnej správe platové tarify vzrastú približne 38,5 tis. zamestnancom.

Kolektívne zmluvy na tento rok podpísali začiatkom decembra vlaňajška zástupcovia vlády, predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska a samosprávnych krajov a odborári. Zmluvy zachovávajú platné sociálne benefity pre zamestnancov v štátnej a verejnej službe, ako je týždeň dovolenky navyše, skrátenie pracovného času o 0,5 hodiny denne, či príspevok zamestnávateľov do tretieho dôchodkového piliera najmenej 2 percentá z objemu zúčtovaných platov zamestnancov. Od začiatku minulého roka išli platy štátnych a verejných zamestnancov nahor o 4 %, od začiatku roka 2016 stúpli takisto o 4 %.

Fungovanie urgentov sa zmení

Fungovanie urgentných príjmov sa od tohto roka zmení. Rozdelia sa na dva typy, zdravotné poisťovne im budú platiť mesačné paušály. Novinku prináša novela zákona o zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva si od toho sľubuje ich modernizáciu aj lepšie fungovanie. Novela prináša aj viacero ďalších zmien.

Ústavná pohotovostná starostlivosť sa bude po novom poskytovať na urgentných príjmoch prvého a druhého typu, v niektorých nemocniciach ostane fungovať ústavná pohotovostná služba tak ako doteraz. Zdravotné poisťovne majú povinnosť urgenty zazmluvniť, platby sú mesačné.

---

Pripravte sa na veľké zmeny v nemocniciach! Prvý ZOZNAM, tieto urgenty budete mať najbližšie

---

Zmena zazmluvňovania

Legislatívny rámec prináša aj zmenu v zazmluvňovaní zariadení sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zdravotné poisťovne ich majú po novom zazmluvňovať povinne. Ministerstvo už avizovalo, že by si mali objednávať minimálne 10.000 postelí. Zdravotné poisťovne mali doteraz možnosť preplácať v domovoch sociálnych služieb (DSS) deväť ošetrovateľských výkonov, čo sa však v praxi veľmi nevyužívalo.

Novela zákona prináša aj zjednodušenie pacientskeho sumára v elektronickej zdravotnej knižke, umožnenie prístupu k nemu aj sestrám či možnosť zapísať správu o ošetrení pacienta. Rovnako má umožniť používanie len elektronických namiesto papierových predpisov na lieky, ako i výmenných lístkov. Pacienti ich dostanú, len ak si to vyžiadajú. Ide o zmeny súvisiace s elektronizáciou zdravotníctva, ktorá sa má od tohto roka spustiť naostro.

Sestry a pôrodné asistentky tiež po novom budú môcť predpisovať niektoré zdravotnícke pomôcky. Novela zákona nepriamo novelizuje aj právnu normu o liekoch a pomôckach. Má sa tak zjednodušiť systém poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti. Zoznam pomôcok bude presne definovaný, pôjde napríklad o polohovateľné podložky, plienky či náplasti.

Cudzinci to budú mať komplikovanejšie

Ministerstvo právnou normou upravuje aj zákon o zdravotnom poistení. Prístup cudzincov k slovenskému systému zdravotného poistenia sa skomplikuje. Rezort navrhol, aby osoba, ktorá získa nárok pre vstup do systému, mala mesačný príjem minimálne na úrovni minimálnej mzdy. Má sa tak zamedziť "špekulatívnemu" vstupu do systému verejného zdravotného poistenia osobám z iných štátov, ktorých deklarované príjmy na Slovensku majú byť často len niekoľko desiatok eur.

Nepriamo sa novelizuje aj zákon o zdravotných poisťovniach. Možnosti na odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa rozšíria. Odvolanie šéfa ÚDZS má byť možné aj v prípade, že neodstráni nedostatky zistené kontrolným orgánom, ako je Najvyšší kontrolný úrad SR či Úrad pre verejné obstarávanie.

Preplácanie liekov má nové pravidlá 

Podmienky na vstup liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia sa od januára tohto roka menia. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) si od novely zákona o úhradách liekov a zdravotníckych pomôcok sľubuje lepšiu dostupnosť modernej liečby pre slovenských pacientov.

Podľa Druckera sa vďaka právnej úprave na Slovensko dostane viac inovatívnych liekov, ktoré preplatia zdravotné poisťovne. Farmafirmy v minulosti totiž viackrát upozornili, že pre prísne podmienky oproti okolitým krajinám je problém modernú liečbu, ktorá býva drahá, dostať do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia. Tie sú však po novom prijateľnejšie. Inovatívne lieky môžu v súčasnosti poisťovne preplácať cez tzv. výnimky, povinnosť však nemajú. Tú majú len pri kategorizovaných liekoch.

Zmeny nastanú aj v uhrádzaní liekov na výnimky, zdravotné poisťovne budú po novom za ne uhrádzať maximálne 90 percent z ceny. Čím dlhšie sa liek bude používať, tým sa bude úhrada znižovať, najmenej to bude 75 percent. Rozdiel majú zaplatiť farmafirmy. V súčasnosti ich plne hradí väčšina zdravotných poisťovní na základe individuálneho posúdenia. Novela tiež prináša spoluúčasť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Za pacientovu liečbu majú od roku 2019 zaplatiť päť percent zo sumy, ak pri liekoch nebola riadne preukázaná ich medicínska prospešnosť. Pacienti nemajú doplácať nič. Novela zákona prináša aj zľavy v prípade samotnej kategorizácie. 

Minimálna mzda na Slovensku stúpa na 480 eur

Minimálna mzda na Slovensku sa od začiatku tohto roka zvyšuje o 45 eur na 480 eur. Vyplýva to z nariadenia vlády o stanovení minimálnej mzdy na rok 2018, ktoré nadobúda účinnosť od 1. januára 2018. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu ide nahor na 2,759 eura z vlaňajších 2,500 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti minulému roku rastie o 29,07 eura na 403,18 eura. "Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, možno kvalifikovane odhadnúť na cca 146,4 tis. osôb," uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí.

O návrhu rezortu práce a sociálnych vecí na zvýšenie minimálnej mzdy na 480 eur v auguste a septembri minulého roka rokovala Hospodárska a sociálna rada. Odborári na týchto rokovaniach presadzovali nárast minimálnej mzdy na rok 2018 na 492 eur, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR nesúhlasila s navrhovanou výškou, ktorú predkladalo ministerstvo a Republiková únia zamestnávateľov nezaujala stanovisko.

Minimálna mzda na Slovensku sa od začiatku minulého roka zvýšila zo 405 eur na 435 eur. Od začiatku roka 2016 najnižšie hrubé zárobky stúpli z 380 eur na 405 eur. Od roku 2015 minimálna mzda išla nahor z pôvodných 352 eur na 380 eur. Súčasne sa od začiatku roka 2015 zaviedla odpočítateľná položka na zdravotné odvody v sume 380 eur. Zamestnanci, ktorých hrubý príjem je nižší ako 570 eur mesačne, tak majú vyššiu čistú mzdu. Odpočítateľná položka slúžiaca na zníženie zdravotných odvodov sa však od 1. januára tohto roka už nevzťahuje na vymeriavací základ zamestnávateľa za zamestnanca, ktorého hrubá mzda je do 570 eur.

Vek odchodu do dôchodku sa posunie

Od 1. januára 2018 je dôchodkový vek stanovený na 62 rokov a 139 dní. Oproti dôchodkovému veku 62 rokov a 76 dní, ktorý je platný pre rok 2017, sa dôchodkový vek v roku 2018 predĺži o 63 dní. Dôchodkový vek 62 rokov a 139 dní platí pre poistencov narodených po 31. decembri 1955. Výnimkou sú poistenci, ktorým sa zachováva znížený dôchodkový vek. To znamená, že znížený dôchodkový vek poistencom, ktorí pracovali potrebný počet rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, I. a/alebo II. kategórii funkcií a ženám podľa počtu vychovaných detí, sa aj naďalej zachováva.

Kalkulačka, pomocou ktorej je možné určiť dôchodkový vek, je zverejnená na webovej stránke Sociálnej poisťovne v časti Výpočet dôchodkového veku. Ak sa na poistenca vzťahuje nový spôsob určenia dôchodkového veku, avšak jeho dôchodkový vek zatiaľ nie je možné určiť, kalkulačka ho na to upozorní.

Nárok na vyrovnávací príplatok budú mať aj predčasní dôchodcovia 

Nárok na vyrovnávací príplatok od 1. januára 2018 vznikne aj poistencovi, ktorý má priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok. Doteraz naň mali nárok len poberatelia starobného dôchodku. Výška vyrovnávacieho príplatku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného českého starobného dôchodku a vyplácaného slovenského starobného dôchodku.

Suma vyrovnávacieho príplatku sa bude každoročne k 31. januáru určovať nanovo v závislosti od aktuálnej sumy slovenského starobného dôchodku a českého starobného dôchodku. Vyrovnávací príplatok sa nevalorizuje. Informáciu poskytla Sociálna poisťovňa.

Penzie časti starodôchodcov sa od budúceho roka zvýšia

Časti penzistov sa od budúceho roka zvýši ich starobný dôchodok. Ide o tzv. starodôchodcov, ktorým Sociálna poisťovňa (SP) priznala ich penziu pred 1. januárom 2004. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudne účinnosť od 1. januára 2018. Sociálna poisťovňa o novom určení sumy starobného dôchodku k 1. januáru 2018 rozhodne bez žiadosti penzistu najneskôr do konca októbra budúceho roka. Samotné rozhodnutie poisťovne môže hovoriť o zvýšení starobného dôchodku alebo o ponechaní súčasnej sumy starobnej penzie v prípade, ak by novo určená suma starobného dôchodku bola nižšia.

Poisťovňa bude celkovo prehodnocovať sumy približne 135-tisíc starobných dôchodkov. Automatické, hromadné prehodnotenie sumy starobnej penzie, ktoré sa týka vyše 52 tisíc penzistov, už poisťovňa zrealizovala minulý mesiac. Išlo o starobné dôchodky, ktoré poisťovňa priznala pred 1. októbrom 1988, a ktoré sa zo zákona zvýšia o pevnú sumu 25,50 eura, a taktiež o penzie, ktorých suma bola nanovo určená a výška dôchodku sa odo dňa jeho priznania nemenila, s výnimkou valorizácií dôchodkov. Vydané rozhodnutia o výške starobného dôchodku poisťovňa doručí penzistom do konca tohto rok a v januári budúceho roka.

Ďalších vyše 83 tisíc penzií starodôchodcov musí Sociálna poisťovňa prehodnotiť individuálne. Urobí tak v období od 1. januára do 31. októbra budúceho roka. Pôjde o tie penzie starodôchodcov, ktorých suma bola zmenená aj z iného dôvodu, ako len z dôvodu valorizácie dôchodku. Ide o prípady, kedy penzista napríklad pracoval popri dôchodku, prípadne mu bol priznaný nejaký príspevok alebo príplatok k dôchodku. Sociálna poisťovňa bude o týchto dôchodkoch rozhodovať postupne od najstarších starodôchodcov po najmladších.

Starobný dôchodok sa má prepočítavať len tým starodôchodcom, ktorí vďaka uplatneniu pravidiel platných od 1. januára 2004 získajú vyšší dôchodok, ako majú v súčasnosti. Celkovo je pritom na Slovensku približne 451 tisíc penzistov, ktorým poisťovňa priznala dôchodok pred 1. januárom 2004. Nové pravidlá výpočtu dôchodku, ktoré sa zaviedli od 1. januára 2004, by totiž nepriniesli vyššiu penziu pre všetkých starodôchodcov. Na zvýšenie penzií starodôchodcov by malo v roku 2018 smerovať približne 50 mil. eur.

Zvýšený dôchodok poisťovňa prizná k 1. januáru 2018. Ak o prepočte dôchodku rozhodne napríklad v júni 2018, tak starodôchodcovi sumu zvýšenia dôchodku za obdobie od januára do júna spätne doplatí. V prípade, že by sa starodôchodca vyššej penzie nedožil, nárok na výplatu súm zvýšenia dôchodku prejde na manželku, resp. manžela, deti a rodičov.

Od nového roka platia opatrenia na podporu výstavby nájomných bytov

Sériou opatrení chce štát motivovať súkromných investorov, aby stavali nájomné byty. Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR vypracovalo novely zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB) a zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktoré od 1. januára 2018 nadobúdajú účinnosť. Ministerstvo v novele o ŠFRB pripomína, že štát prostredníctvom neho dlhodobo podporuje financovanie priorít bytovej politiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. V súčasnosti podpora smeruje najmä do obstarávania nájomných bytov a obnovy bytových budov.

Podpora sa týka obstarávania technickej vybavenosti, ktorá podmieňuje obstaranie nájomného bytu, a kúpa pozemku podmieňujúceho výstavbu a užívanie nájomných bytov, na obstaranie ktorých bola poskytnutá podpora z prostriedkov ŠFRB. Technickou vybavenosťou pritom môže byť verejný vodovod, verejná kanalizácia vrátane čistiarne odpadových vôd, miestna komunikácia, odstavné plochy alebo garážové státia budované v rámci bytového či polyfunkčného domu. Financovanie bude zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov rozpočtu ŠFRB na konkrétny rok.

Na rozvoj sociálneho nájomného bývania štát prideľuje obciam, mestám a vyšším územným celkom aj dotácie. Novelou zákona o dotáciách na rozvoj bývania chce MDV zefektívniť podporu nájomného bývania. Štartovací byt je podľa zákona nájomný byt bežného štandardu, ktorého podlahová plocha neprevyšuje 50 m2 a u ktorého doba nájmu oprávnenej fyzickej osobe nepresiahne šesť po sebe nasledujúcich rokov.

Odvodová odpočítateľná položka pre zamestnávateľov sa ruší 

Odvodová odpočítateľná položka na zdravotné poistenie pre zamestnávateľov sa od januára tohto roka ruší. Od zamestnávateľov by tak do zdravotných poisťovní za tento rok malo prísť navyše viac ako 102 miliónov eur. Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) išlo podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD) na úkor verejného zdravotného poistenia. "Peniaze sa vrátia späť do zdravotného poistenia, tam, kde boli, aj kam patria," povedal.

Argumentuje, že zavedenie OOP v roku 2015 bolo jednorazovým opatrením na zlepšenie zamestnanosti. Keďže miera nezamestnanosti klesla na 6,4 percenta, dôvody na jej existenciu podľa neho pominuli a účel naplnila. Drucker pripomína, že výpadok na verejnom zdravotnom poistení sa nekompenzoval a tieto peniaze v zdravotníctve chýbali. Zrušením OOP sa má odstrániť negatívny dosah na zdravotné poisťovne. Tento rok by tak od zamestnávateľov malo pritiecť asi 30 miliónov eur. Ďalších 72 miliónov by mali dostať v roku 2019 po ročnom zúčtovaní poistného za predchádzajúci rok.

OOP pre zamestnancov zostane naďalej v platnosti. Horná hranica priemernej mesačnej mzdy 570 eur zostáva nezmenená, vysvetlila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Tohtoročná sadzba za poistencov štátu bude 3,71 percenta vymeriavacieho základu. Drucker priznal, že je nízka. Má to byť podľa neho ale kompenzované vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb a nemá to negatívne ovplyvniť výšku disponibilných zdrojov v zdravotníctve. Minister priznal, že sadzba je na historickom minime. Zároveň však pripomína, že zdroje, ktoré idú do zdravotníctva, sú na historickom maxime. Majú byť asi o 192 miliónov eur vyššie ako v minulom roku.

Zrušenie OOP pre zamestnávateľov priniesol pozmeňujúci návrh zdravotníckeho výboru k novele zákona o zdravotnej starostlivosti. Právnu normu vetoval prezident SR Andrej Kiska. Parlamentu vyčítal práve to, že "tak dôležitá zmena", ako je zrušenie OOP pre zamestnávateľov, neprešla riadnym legislatívnym procesom, ale poslanci ju prijali cez pozmeňujúci návrh bez riadnej verejnej diskusie. Parlament pre prezidentovo veto zasadal preto do lavíc tesne pred Vianocami. Prelomili ho a právnu normu schválili v pôvodnom znení. Kiska tento zákon o zdravotnej starostlivosti nepodpísal, novela sa aj tak stala účinnou.