BRATISLAVA - Politika rozširovania sa vrátila opäť do hry, je to aj zásluhou Slovenska. Rozširovanie bude témou aj počas bulharského predsedníctva v Rade Európskej únie. Krajiny západného Balkánu stále vidia svoju budúcnosť spätú s Európskou úniou, a to aj napriek tomu, že za posledné roky videli Úniu iba v krízovom režime. K tomuto priestoru sa musíme začať správať ako k priestoru nášho životného záujmu. Vyplýva to zo slov štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivana Korčoka.
„Faktom je, že za posledných desať rokov sa Únia zaoberala najmä sama sebou. Slovensko patrí medzi tie krajiny, ktoré hovorili, 'ale moment, my sa nemôžeme uzavrieť sami do vlastnej ulity '. Z hľadiska stability nášho susedstva, najmä západného Balkánu, nemáme žiadny iný nástroj, ktorý nám zabezpečí stabilitu a prosperitu v našom najbližšom okolí,“ vysvetlil Korčok. Ako dodal, toto má obrovské súvislosti.
„Ak chcete mať globálny výtlak, tak si musíte spraviť poriadok vo svojom okolí. Myslím si, že preto môžeme oprávnene povedať, že je zásluhou Slovenska, že za ostatný rok-dva sme boli úspešní v tom, že sme rozširovanie vrátili do hry. Je to opäť aktuálna politická agenda,“ pokračoval štátny tajomník. Verí, že rok 2018 bude dôležitým rokom z pohľadu rozširovania. Informoval, že počas bulharského predsedníctva bude aj summit s krajinami západného Balkánu.
Za dôležité Korčok považuje, aby bola Únia voči týmto krajinám poctivá. „Ak im dáme podmienky, a ony tie podmienky plnia, musia cítiť, že sa k nám posúvajú. Musíme sa začať tomuto priestoru správať ako k priestoru nášho životného záujmu,“ povedal Korčok. Na druhej strane ale priznal, že z času na čas počuje zo strany balkánskych krajín frustráciu.
„Chcem povedať, že im rozumiem. Približovať sa k Únii, veď to poznáme sami na sebe, z pohľadu západobalkánskych krajín znamená robiť zásadné zmeny, reštrukturalizovať ekonomiku, to má sociálny dopad. Ak toto tie krajiny robia, tak to robia pre seba, ale robia to aj preto, že vidia svoju budúcu perspektívu s nami. Myslím si, že my v Únii by sme nemali toto vôbec podceňovať, mali by sme si to vážiť, že tieto krajiny s nami stále spájajú svoju budúcnosť, a to aj v situácii, keď sme boli za posledných desať rokov najmä v problémových situáciách,“ uzavrel Korčok s tým, že tieto krajiny si zaslúžia povzbudenie, ale nejde o žiadne zmäkčenie kritérií, musí to byť férový proces.
