BRATISLAVA - Vznik Československej republiky (ČSR) 28. októbra 1918 je podľa historika Romana Michelka zásadným míľnikom v našich dejinách. Ako dnes povedal, znamenal začiatok našej novodobej štátnosti a v konečnom dôsledku aj záchranu pred postupnou, ale veľmi intenzívnou a systematickou asimiláciou.
„Treba však zdôrazniť, že zo slovenského hľadiska je významnejší 30. október 1918, keď bola prijatá takzvaná Martinská deklarácia, respektíve Deklarácia slovenského národa, v ktorej sa reprezentanti slovenského národa dobrovoľne, a ako sa neskôr ukázalo bez vedomia toho, čo sa udialo 28. októbra 1918 v Prahe, prihlásili k spoločnému česko-slovenskému štátu,“ zdôraznil historik.
Vznik Československej republiky je teda podľa Michelka vyvrcholením takmer tisícročnej snahy nášho národa po vlastnej štátnosti. „Táto štátnosť mala veľa chýb a rozhodne nebola dokonalou demokraciou, práva národov a národností neboli ani zďaleka také, aké dnes považujeme za štandardné, no prostredie prvej republiky umožnilo, že Slováci mohli dozrieť a konštituovať sa ako moderný politický národ s efektívnou a relatívne úspešnou politickou reprezentáciou, systémom funkčných politických strán. Prvá Československá republika umožnila dovtedy nebývalý rozvoj kultúry, umenia, vzdelanosti a pripravila Slovákov na rolu národa, ktorý si dokáže vládnuť sám,“ konštatoval Michelko.
Kým vznik Československej republiky bol podľa historika pre Čechov len akýmsi dovŕšením ich politickej emancipácie a v liberálnom prostredí Rakúsko-Uhorska nijako akútne nehrozil zánik českého národa, Slovákom išlo doslova o ich národnú záchranu. „Tým, že hranica Česka v podstate kopírovala historické hranice predbielohorského Českého kráľovstva, bez ohľadu na postupný demografický vývoj mala nová republika približne štyri milióny občanov nemeckej národnosti. To bol aj jeden z dôvodov, prečo nemohli mať Slováci status samostatného národa, keďže ich bolo približne dva a pol milióna a boli početne menší ako Nemci,“ upozornil Michelko s tým, že na udržanie mocenskej hegemónie preto vznikla „idea jednotného československého národa“ a ako sa ukázalo, tento konštrukt sa stal príčinou množstva treníc, napätí a vnútorných bojov, čo v konečnom dôsledku viedlo aj k neslávnym udalostiam na konci tridsiatych rokov.
ČSR bola podľa historika Tomáša Kluberta bez akýchkoľvek pochybností jedna z prelomových udalostí v slovenských dejinách. „Po vyše 1000 rokoch v uhorskom štáte a takmer 400 rokov v Habsburskej monarchii sa Slováci ocitli v úplne odlišnom zriadení a Slovensko malo po prvýkrát v dejinách vytýčené hranice. Skončila sa maďarizácia a demokratické pomery v ČSR umožnili nebývali rozmach slovenskej kultúry a vzdelanosti,“ povedal pre agentúru SITA.
Málo sa však podľa Kluberta hovorí o tom, že Česi vnímali a vnímajú vznik ČSR úplne inak ako Slováci. „Pre nich to nebol a nie je vznik "spoločného štátu", ale obnovenie historickej českej štátnosti. Z tohto dôvodu nenájdu Slováci a Česi k ČSR úplnú zhodu,“ zdôraznil. To, aké malo Slovensko v prvej ČSR postavenie, je podľa neho ďalší problém. „Stačí spomenúť porušenie Pittsburskej dohody, odbúravanie priemyslu, ťaženie proti náboženstvu,“ dodal.
Spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte schvaľovala Clevelendská a neskôr Pittsburská dohoda podpísaná v USA 31. mája 1918. Dohoda Slovákom zaručovala širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Po vzniku štátu však napriek tomu Slováci autonómiu nezískali. Predstavitelia Národného výboru československého, ktorý sa vyhlásil za zákonodarný zbor, schválili zákon o vytvorení československého štátu 28. októbra 1918. Slovenská národná rada sa 30. októbra 1918 v Turčianskom sv. Martine prijatím Deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu - Československej republike. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom.
Danko: Československo bolo prvým krokom k vzniku samostatnej Slovenskej republiky
Československo, ktoré vzniklo pred 99 rokmi, bolo podľa predsedu NR SR Andreja Danka prvým krokom k vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ako povedal dnes v rozhovore, každá historická udalosť, ktorá sa viaže k vzniku slovenskej štátnosti, je pre nás dôležitá. „Preto je dôležité si vznik Československa pripomínať,“ zdôraznil. Podľa Danka sú síce rôzne historické pohľady na vznik spoločného štátu, od ktorého slovenský národ možno očakával viac. „Som zástanca pripomínania si udalostí histórie a nie hodnotenia histórie. My dnes vieme ovplyvniť súčasnosť, a z toho, čo bolo, by sme sa mali poučiť,“ dodal.
Vznik Československa podľa poslanca NR SR Jána Podmanického (Smer-SD) nepochybne pomohol Slovákom k odpútaniu sa od Uhorska. „Keďže na základe Pittsburskej dohody malo mať Slovensko v rámci nového štátu určitú formu autonómie, existovali predpoklady, že Slováci sa budú môcť rozvíjať slobodne. V prvej fáze nám Československo nepochybne pomohlo,“ povedal Podmanický dnes s tým, že žiaľ, keď prevládla idea čechoslovakizmu, ktorá tvrdila, že slovenský národ neexistuje, Slováci sa cítili podvedení a z Československa nastalo na Slovensku rozčarovanie.
„Každopádne však vnímam vznik a existenciu Československa ako nutný a potrebný medzikrok k neskoršiemu vzniku samostatnej Slovenskej republiky,“ zdôraznil. Podmanický si myslí, že pripojenie Slovenska k Československu (30. október 1918) si zaslúži miesto medzi pamätnými dňami Slovenskej republiky. „Nesúhlasím však s tým, aby sa 28. október stal štátnym sviatkom SR, a už vôbec nesúhlasím s tým, aby sa tak stalo napríklad na úkor Dňa ústavy SR. Schválenie demokratickej slovenskej ústavy je tak významný štátoprávny akt, že ho nemožno nahrádzať udalosťou, akou bol vznik Československa. Navyše, Slováci sa pripojili k novej ČSR až 30. októbra 1918 Martinskou deklaráciou, preto nemôžeme na Slovensku oslavovať 28. október - to je český štátny sviatok,“ vyhlásil Podmanický.
Vznik ČSR bol podľa poslankyne hnutia Sme rodina Adriany Pčolinskej prvým krokom k realizácii snahy slovenského národa o sebaurčenie. „Československá republika bola uznávaným štátom vyznávajúcim princípy demokracie a aj Slovensko sa vďaka tomu postupne dostalo na mapu sveta. Nech je nám aj po 99 rokoch inšpiráciou myšlienka prvého československého prezidenta T. G. Masaryka: Nebáť sa a nekradnúť,“ povedala poslankyňa.
