BRATISLAVA - Nezaradený poslanec NR SR Peter Marček opakovane žiada prezidentskú kanceláriu, aby ho na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám informovala o podrobnostiach stretnutia prezidenta SR Andreja Kisku s americkým finančníkom Georgeom Sorosom v septembri v USA.
Ako uviedol Marček, podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám je Kancelária prezidenta Slovenskej republiky povinná zverejniť program a výsledky pracovných ciest a prijatí prezidenta Slovenskej republiky a miesto jeho pobytu. „Žiadam preto o presné a štruktúrované odpovede v rámci sprístupnenia všetkých požadovaných informácií a dokumentov zo stretnutia prezidenta SR s finančníkom George Sorosom v New Yorku,“ povedal Marček.
Nezaradený poslanec nie je spokojný s odpoveďou, ktorú mu na septembrovú žiadosť poslal poradca prezidenta Roman Krpelan. „Žiadam o zaslanie presných, identifikujúcich a štruktúrovaných odpovedí na každú z položených otázok,“ uviedol Marček s tým, že prezidentskú kanceláriu opakovane žiada o záznam zo stretnutia Kisku so Sorosom.
Marček chce vidieť kópiu komunikácie medzi prezidentom a Sorosom, na základe ktorej sa schôdzka uskutočnila, tzn. e-mailovú alebo listovú komunikáciu, prípadne podrobný popis inej komunikácie, vrátane identifikácie osôb, ktoré prípadne pôsobili ako sprostredkovatelia, a tiež dodatočnej komunikácie s iným sprostredkovateľským zdrojom zo strany Sorosa.
Podľa poslanca elitárske a navyše utajované stretnutia s najvplyvnejšími či najbohatšími ľuďmi planéty, ako je Soros, vzbudzujú v bežnej populácii v občianskej spoločnosti vážne obavy o možnom riadení či ovplyvňovaní verejných aj medzinárodných záležitostí vo svete bez náležitej demokratickej legitimity a kontroly verejnosti.
Prezident Andrej Kiska sa v septembri v USA stretol s americkým finančníkom Georgeom Sorosom, ktorý sa narodil v Maďarsku. O čom rokovali, nie je známe. Stretnutie trvalo približne hodinu. Okrem prezidenta Kisku boli na ňom prítomné za slovenskú stranu aj ďalšie osoby.
Soros kedysi založil hedgeový fond, ktorý mu rýchlo vyniesol zisk. Podľa medializovaných informácií v roku 1992 pri menovej špekulácii, ktorá stála Britániu odchod z Európskeho mechanizmu výmenných kurzov, zarobil miliardu dolárov. Podozrievali ho aj z toho, že spustil ázijskú finančnú krízu v roku 1997, keď špekuloval s thajskou menou. Posledné roky sa Soros venuje len filantropii. V Maďarsku vláda v lete proti jeho názorom na utečeneckú krízu spustila kampaň. Podporuje napríklad zmeny a vznik demokracie vo viacerých krajinách prostredníctvom niekoľkých nadácií.
