BRATISLAVA – Parlament dnes odmietol novelu zákona o volebnej kampani z dielne SaS, podľa ktorých súčasný zákon obmedzuje slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií nad rámec dôvodov ustanovených v ústave.
V predkladanom návrhu zákona navrhovali opoziční poslanci zrušiť volebné moratórium 48 hodín pred voľbami a zákaz vedenia volebnej kampane počas neho, obmedziť zákaz zverejňovania výsledkov volebných výskumov iba na deň volieb, či zrušiť neopodstatnené obmedzenia slobody prejavu a slobodného šírenia informácií pre iné subjekty počas volebnej kampane. Zákonodarcovia taktiež žiadali vypustiť zo zákona maximálne finančné limity nákladov na volebnú kampaň, ako aj umožniť občanom SR bez trvalého pobytu v SR poskytovať dary na vedenie volebnej kampane a viesť volebnú kampaň ako tzv. tretie osoby registrované štátnou komisiou.
Podľa predkladateľov by mali mať občianske združenia a záujmové združenia možnosť poskytovať dary na vedenie volebnej kampane. Rozhlas a televízia Slovenska a ďalšie elektronické médiá by mali mať stanovenú povinnosť odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera, či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii.
Účelom stanovenia obmedzení a povinností počas vedenia volebnej kampane je zabezpečiť transparentnosť a kontrolu nákladov vynakladaných na tento účel. „Nie je však primerané, aby tieto povinnosti a obmedzenia zasahovali do slobody prejavu a práva šíriť informácie nad rámec, ktorý pripúšťa ústava. Účelom predloženého návrhu zákona je upraviť súčasné znenie zákona o volebnej kampani takým spôsobom, aby obmedzenia volebnej kampane nezasahovali do slobody prejavu a slobody šírenia informácií nad rámec dôvodov vymedzených v ústave," uvádzali predkladatelia zo SaS.
Parlament tiež odmietol aj ďalší návrh SaS, v ktorom liberáli navrhovali, aby na rokovaniach zastupiteľstva obecných a mestských samospráv mali právo vystúpiť aj poslanci zastupiteľstva príslušného samosprávneho kraja (VÚC). Rovnako toto pravidlo navrhovali uplatniť aj na zasadnutiach zastupiteľstva mestských častí v Bratislave a Košiciach, kde by sa mohli na rokovaní miestneho zastupiteľstva zúčastniť s právom udelenia slova okrem poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja aj poslanec mestského zastupiteľstva.
Účastníci národného boja za oslobodenie by mali byť lepšie finančne ocenení
Účastníci národného boja za oslobodenie by mali byť lepšie finančne ocenení. Poslanci NR SR dnes schválili návrh vládnych zákonodarcov NR SR za SNS Antona Hrnka, Jaroslava Pašku, Tibora Bernaťáka a poslanca za Smer-SD Dušana Čaploviča. Zákon finančne pomôže priamo účastníkom národného boja za oslobodenie, vdovám a vdovcom po týchto osobách. „Je dôležité si ceniť morálne a historické aspekty služby pre vlasť. Účastníkmi národného boja za oslobodenie sú osoby, ktoré sa buď priamo so zbraňou v ruke alebo ako pomocníci partizánov zúčastnili na vojenských operáciách počas druhej svetovej vojny,“ zdôraznil podpredseda SNS Anton Hrnko.
Vzhľadom na zásluhy uvedeného okruhu osôb ako aj vzhľadom na ich závažné zdravotné a sociálne problémy, ktoré vyplývajú aj z ich vyššieho veku, je podľa predkladateľov žiaduce zvýšiť ich dávky sociálneho zabezpečenia. Preto navrhujú zvýšenie súčasného príspevku k dôchodku účastníkom národného boja za oslobodenie od 1. novembra 2017 o 20 eur mesačne na 40 eur mesačne a zvýšenie príspevku vdovám a vdovcom po týchto osobách od 1. novembra 2017 o 10 eur mesačne na 20 eur mesačne.
Na základe pozmeňujúceho návrhu Antona Hrnka poslanci schválili zvýšenie príspevku k dôchodku účastníkom národného boja za oslobodenie na 70 eur mesačne hneď od nadobudnutia právoplatnosti novely. Pôvodne poslanci v zákone navrhovali, aby to bolo od 1. januára 2019. Podľa Hrnka sa zvýšenie príspevku o 70 eur týka približne 950 ľudí. Novelou sa zvyšuje príspevok vdovám a vdovcom po týchto osobách od 1. januára 2019 na 35 eur mesačne.
Hrnko na dnešnej tlačovej konferencii po schválení zákona zdôraznil, že je našou povinnosťou uctiť si účastníkov národného boja za oslobodenie a patrične ich ohodnotiť. "Sme povinní vážiť si ich. Potrebujú našu väčšiu pozornosť," uviedol Hrnko. Nevylúčil, že ak bude treba, môže dôjsť k ďalšiemu zvýšeniu. "Je povinnosťou štátu postarať sa o týchto ľudí," uzavrel Hrnko.
NR SR schválila viaceré zmeny v zákone o verejnom obstarávaní
Zákon o verejnom obstarávaní sa upraví. Plénum Národnej rady (NR) SR dnes schválilo jeho novelu z dielne trojice poslancov vládneho Mosta-Híd Petra Antala, Béla Bugára a Gábora Gála. Zákonodarcovia ňou zvýšili finančný limit na tzv. podlimitný nákup potravín pre zariadenia školského stravovania až na 200.000 eur, čím sa má znížiť administratívna záťaž pre školské jedálne.
"Ide o zjednodušenie nákupu potravín pre zariadenia školského stravovania, ktoré budú vďaka tomu môcť vo zvýšenej miere využívať ponuky regionálnych výrobcov a overených dodávateľov," odôvodnili poslanci. Školské jedálne tak podľa nich po novom už nebudú obmedzené kritériom najnižšej ceny, ale môžu nakupovať čo najkvalitnejšie potraviny.
Rovnaké pravidlá sa budú vzťahovať aj na nákup potravín pre zariadenia pre seniorov či domovy sociálnych služieb. Poslanci totiž pri hlasovaní o novele prijali aj viaceré pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy výboru. V rámci nich sa rozširuje výnimka z pôsobnosti zákona na zadávanie podlimitnej zákazky a zákazky s nízkou hodnotou aj na diela výtvarného či úžitkového umenia. Tieto totiž predstavujú najčastejšie protokolárne dary a ich obstaranie predstavuje podľa poslancov neprimeranú komplikáciu pre verejných obstarávateľov.
Súčasne sa prijala zákonná výnimka na obstarávanie tvorby, vydania a nákupu učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktoré slúžia na vzdelávanie a sústavnú prípravu na povolanie. Výnimka je určená do výšky finančného limitu nadlimitnej zákazky. Ide najmä o učebnice, učebné texty a pracovné zošity, kde je použitie zákona o verejnom obstarávaní komplikované a hospodárska súťaž je podstatne zúžená pre špecifickosť učebníc.
Okrem toho má novela zákona podľa predkladateľov zatraktívniť dynamický nákupný systém, ktorý sám o sebe podľa nich predstavuje rýchlejšiu a flexibilnejšiu formu verejného obstarávania. Súčasne má umožniť v prípade podlimitných zákaziek využívanie takzvaného jednoobálkového systému, alebo zmeniť poradie vyhodnocovania dokumentov.
"Návrh ďalej ukladá obstarávateľom, aby využívali už existujúci register referencií, čím sa zjednotí ich postup a uľahčí účasť hospodárskych subjektov na verejnom obstarávaní," doplnili poslanci. Všetky tieto kroky podľa nich rozšíria možnosti verejného obstarávania, znížia administratívnu náročnosť a urýchlia celý proces, čím verejné obstarávanie zefektívnia.
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár po skončení hlasovania uviedol, že cieľom novely bolo odstrániť zbytočné administratívne nároky. "Naším cieľom bolo odstrániť problémy, proces obstarávania zjednodušiť a zefektívniť," skonštatoval Bugár. Podľa jeho slov sa školám a sociálnym zariadeniam zjednoduší verejné obstarávanie. Taktiež by mali byť viac podporovaní lokálni dodávatelia. "Okrem toho, že budú kupovať zdravšie potraviny, zariadenia môžu uprednostniť aj miestnych výrobcov," očakáva Bugár. Novela má pomôcť aj školám pri obstarávaní učebníc.
"V niektorých ustanoveniach bol tento zákon zbytočne pomalý. Pomôže to verejným obstarávateľom, obstarávateľom aj hospodárskym subjektom, ktoré sa zapájajú do obstarávania," doplnil poslanec strany Peter Antal s tým, že očakáva aj zatraktívnenie nákupného systému.
Liberálom návrh na zmeny pri daňových kontrolách neprešiel
Poslanci SaS opäť neuspeli so snahou upraviť postupy pri daňových kontrolách dane z pridanej hodnoty. Už niekoľkýkrát navrhovali upraviť zákon o dani z pridanej hodnoty tak, aby sa skrátila lehota na vrátenie nadmerného odpočtu, obmedzila výška zadržiavaného nadmerného odpočtu a upravil sa tiež výpočet úroku zo zadržiavaného nadmerného odpočtu. Parlament však vo štvrtok návrh ich novely zákona o dani z príjmov neposunul ani do druhého čítania.
Podľa jednej z predkladateľov, poslankyne Jany Kiššovej, chceli liberáli napraviť súčasný stav, keď daňové úrady podľa nich neprimerane dlho zadržiavajú peniaze podnikateľov, ktorí potom častokrát nemajú napríklad na vyplácanie miezd, či úhrady dodávateľom. "Pokiaľ daňový úrad má dôvod na daňovú kontrolu, nech tak robí. Ale pokiaľ počas štyroch mesiacov nedôjde na také skutočnosti, že by išlo o krátenie daní, nech daň z pridanej hodnoty vráti," povedala.
Neúspešný návrh novely skracoval lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na štyri mesiace od začatia daňovej kontroly, pričom ak by sa nepreukázala neoprávnenosť nároku na nadmerný odpočet, bol by daňový úrad povinný platiteľovi bezodkladne vrátiť nadmerný odpočet spolu s úrokom z nadmerného odpočtu. Zároveň poslanci SaS navrhovali zaviesť podmienku, že daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy. Taktiež upravovali spôsob výpočtu úrokov zo zadržiavaného nadmerného odpočtu v prípade daňovej kontroly.
