BRATISLAVA - Zaisťovanie majetku v trestnom konaní by malo byť efektívnejšie a správu zaisteného majetku bude mať pod palcom Finančná správa SR. Navrhuje sa to v novom zákone o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, ktorý dnes dalo do pripomienkového konania ministerstvo spravodlivosti.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská dnes pre médiá zdôraznila, že po takejto legislatíve sa dlho volalo. Je preto rada, že návrh zákona je na stole a verí, že sa podarí zefektívniť existujúci systém. "Nemôžu sa opakovať situácie, že úrady si medzi sebou prehadzujú zodpovednosť a riešia, kto má urobiť zaistenie a páchateľ sa priamo pred očami verejnosti zbavuje majetku," zdôraznila. Na novej legislatíve pracovala skupina zložená zo zástupcov ministerstva vnútra, generálnej prokuratúry, polície a Finančnej správy SR.
Nový zákon upravuje správu majetku, ktorý bol zaistený v trestnom konaní, pri správe daní, pri preukazovaní pôvodu majetku a pri výkone medzinárodných sankcií. V súčasnosti vykonávajú správu zaisteného majetku orgány činné v trestnom konaní. Toto považuje Žitňanská za nevyhovujúce. Úlohou orgánov činných v trestnom konaní je primárne riešiť odhaľovanie a stíhanie trestnej činnosti a nie starať sa o zhabaný majetok. Správu zaisteného majetku bude vo všeobecnosti riešiť Finančná správa SR. Pri špecifickom type majetku (napr. zbrane, strelivo, rádioaktívne materiály, drogy a pod.) budú správu tohto majetku vykonávať osobitné orgány (polícia, JAVYS a pod.). Ak možnosti finančnej správy nebudú na správu zaisteného majetku postačovať, bude môcť poveriť správou aj iné subjekty.
Ministerka upozornila, že zaistený majetok bude možné predať, a to aj bez súhlasu vlastníka, ak ide o veci podliehajúce rýchlej skaze, rýchlo strácajúce na hodnote, alebo veci so správou ktorých sú spojené neprimerané náklady. Ide napríklad o predaj automobilov zhabaných v rámci odhaľovania trestnej činnosti, ktoré roky do vynesenia rozsudku niekde parkujú a strácajú na hodnote. Ak by bol majiteľ zaisteného auta v konečnom dôsledku oslobodený, vyplatené by mu boli peniaze.
Dôležitou zmenou je, že zaisťovacie inštitúty v trestnom konaní bude možné využívať už aj pred vznesením obvinenia, resp. v rámci postupu pred začatím trestného stíhania. Tak by sa malo predísť účelovému zbavovaniu majetku, ku ktorému dochádzalo v medzičase od začiatku vyšetrovania po vznesenie obvinenia. O zaistení majetku bude môcť rozhodnúť už aj policajt so súhlasom prokurátora a výnimočne aj bez tohto súhlasu (resp. s dodatočným súhlasom prokurátora). Doteraz o zaistení rozhodoval prokurátor prípadne sudca. V novom zákone sú definované nové zaisťovacie inštitúty ako zaistenie nehnuteľnosti, zaistenie obchodného podielu, zaistenie inej majetkovej hodnoty, zaistenie náhradnej hodnoty.
V rámci opatrení z akčného plánu boja proti daňovým podvodom sa v rámci predloženého zákona sprísňuje aj skutková podstata trestného činu marenia výkonu správy daní, aby už neexistoval priestor na špekulácie, ktoré porušenie daňových predpisov je ešte správny delikt a ktoré už trestným činom. Postihovať bude možné aj konanie spočívajúce vo falšovaní a marení dôkazov rozhodujúcich pre správne určenie dane. Zároveň by malo byť trestné aj nesplnenie zákonom stanovenej povinnosti poskytnúť súčinnosť pri správe daní. Navrhuje sa tiež rozšírenie možnosti využitia agenta, ktorým je iná osoba ako príslušník policajného zboru (t.j. civil), aj o daňové trestné činy a trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Táto zmena môže prispieť k efektívnejšiemu odhaľovaniu a vyšetrovaniu trestnej činnosti.
Navrhovaná účinnosť právnej úpravy je 1. januára 2018.
