BRATISLAVA – To, ako postupuje Európska únia za posledných desať rokov, je zaručená cesta k rozpadu. Povedal to europoslanec a predseda SaS Richard Sulík v dnešnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Podľa Sulíka sa Európska únia potáca od jednej krízy k druhej a keď z nej vystúpia ešte dve či tri krajiny, rozpadne sa.
Slovensko by sa podľa europoslanca nemalo "hrabať" do prvej ligy členských štátov, ktoré chcú čím viac svojich kompetencií odovzdať do Bruselu. "Ženú sa tu do nejakých spojených štátov európskych a čoraz väčšej integrácie. Ja zastupujem voličov, ktorí si nemyslia, že je dobré čoraz viac suverenity odovzdávať do Bruselu," povedal Sulík. Ako tvrdí, harmonizácia daní či prerozdeľovacie kvóty na utečencov znamenajú väčšiu mieru integrácie.
Poslanec Národnej rady SR a prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška vníma budúcnosť únie zložito. "Európska únia je nevyvážená z hľadiska sociálneho i hospodárskeho, a niektoré krajiny nestíhajú udržiavať životnú úroveň svojich občanov," skonštatoval v relácii. Myslí si, že je to čiastočne záležitosť príslušných vlád, ale čiastočne aj politiky Európskej únie. Vo Veľkej Británii podľa jeho slov nespokojnosť krajiny v únii narastala a podobný proces môže nastať aj v iných krajinách.
Podľa Pašku je potrebné otvoriť diskusiu o tom, ktoré kompetencie členských krajín je potrebné Bruselu ponechať. "Pokiaľ Brusel pomôže v správe niektorých záležitostí, tak nie je problém, aby sme sa zhodli na tesnejšej spolupráci. V mnohých veciach nám však robí Brusel problémy, ako aj iným krajinám," podotkol poslanec s tým, že v niektorých oblastiach by potrebovali členské štáty viacej slobody.
Budajov návrh je v amnestiách dôležitý
Čistejšie by bolo, keby sa veci zrušenia takzvaných Mečiarových amnestií prijal návrh poslanca Budaja, lebo ten do toho vôbec neťahal ústavný súd a amnestie mohli byť poslancami rovno zrušené. Povedal to dnes v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) a poslanec Európskeho parlamentu Richard Sulík.
Okrem neho na tému o snahe o zrušenie amnestií zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara a aktuálnej situácii po hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) či o brexite a jeho dôsledkoch diskutoval tiež prvý podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS) a podpredseda Zahraničného výboru NR SR Jaroslav Paška.
“S návrhom poslanca Budaja vláda nesúhlasila, tak sme urobili kompromis. Zmena ústavy prešla v parlamente veľkým počtom hlasov a keď príde v krátkom čase na hlasovanie o samotnom zrušení amnestií, tak budú všetci poslanci za SaS za zrušenie,“ povedal Sulík. Podľa prvého podpredsedu SNS Jaroslava Pašku nikde na svete parlamenty nerušili amnestie vlastným rozhodnutím, vždy do toho vstupoval súd, keď sa amnestie spochybnili.
“Vychádzali sme teda z toho, že aby bolo v celom tom procese zakomponované súdne rozhodnutie. Súčasné riešenie teda otvára cestu na to, aby sa NR SR vyjadrila k amnestiám, a takým spôsobom aby mohla iniciovať prácu ústavného súdu na posúdenie týchto amnestií a celú tú ďalšiu procedúru, aby dotiahli potom príslušné orgány a inštitúcie štátu,“ uviedol Paška.
Poslanci sa v relácii vyjadrili aj k aktuálnemu brexitu a jeho dôsledkom. “Zastupujem voličov, ktorí si nemyslia, že je dobré čoraz viac suverenity odovzdávať do Bruselu, ktorí si nemyslia, že je dobré celoeurópsky harmonizovať dane, ktorí si nemyslia, že je dobré, aby sme súhlasili s prerozdeľovacími kvótami utečencov, lebo toto všetko znamená tá čoraz väčšia miera integrácie v súvislosti s odchodom Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ) a možnými scenármi, ako to ďalej v EÚ bude vyzerať po jej odchode,“ konštatoval Sulík.
“Ja vidím budúcnosť EÚ veľmi zložito, pretože názory na jej budúcnosť sú rôzne a ministri zahraničných vecí Nemecka a Francúzska už predložili svoj model na diskusiu a bol to taký model, kde chceli veľmi silnú centralizáciu, kde chceli nielen politickú úniu, ale aj zahranično-politickú úniu či obrannú úniu a kompetencie sťahovať predovšetkým do Bruselu. Nemyslím si však, že tento model by mal mať širokú podporu,“ argumentoval Paška.
Podľa neho by sa Slovensko malo držať skôr toho ekonomického jadra. “Z hľadiska politického riešenia kompetencie, ktoré Slovensko v súčasnosti odovzdalo do Bruselu, sú dostatočné a nie je potrebné, aby krajina odovzdávala ďalšie kompetencie,“ uviedol ďalej Paška. Ak by sa podľa neho malo na niečom spoločnom pracovať, tak by to mala byť predovšetkým ochrana Schengenu.
