BRATISLAVA - V rokovaniach o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie bude pre Slovensko kľúčová otázka európskej dvadsaťsedmičky. Je reálne dohodnúť sa na podmienkach vystúpenia Británie do dvoch rokov, rokovania o budúcich vzťahoch, vrátane obchodnej dohody, však budú trvať dlhšie. Európsku úniu a Veľkú Britániu teraz, po aktivácii článku 50 Lisabonskej zmluvy, čakajú náročné rokovania o tom, akým spôsobom Londýn úniu opustí.
Rokovania budú zahŕňať témy ako napríklad vysporiadanie sa s finančnými záväzkami Spojeného kráľovstva, postavenie a práva občanov EÚ v Británii, ale aj Britov žijúcich na kontinente či otázku hranice s Írskom. Vyplýva to zo slov Vladimíra Bilčíka, ktorý je vedúcim výskumného programu Európska únia Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) a zároveň pôsobí na katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave.
Veľká Británia aktivovala článok 50 v stredu 29. marca. Londýn by mal úniu opustiť do dvoch rokov, čiže 29. marca 2019. Bilčík nepredpokladá, že by sa rokovania o ďalšie dva roky predĺžili, pretože britská strana je nastavená na čo najrýchlejší odchod. Upozornil však, že treba oddeliť dve veci – rokovania o odchode a rokovania o budúcich vzťahoch. „Briti chcú paralelne rokovať aj o tom, ako nastavíme pravidlá budúceho fungovania vzťahov medzi EÚ a Veľkou Britániou. Únia zatiaľ hovorí, poďme sa dohodnúť na rozvode, ktorý súvisí s praktickými vecami, ako sú otázky finančného vyrovnania, postavenie našich občanov vo Veľkej Británii a postavenie britských občanov v EÚ,“ povedal Bilčík s tým, že tieto otázky nebude jednoduché dohodnúť.
Analytik si myslí, že je možné dohodnúť sa do dvoch rokov na podmienkach odchodu, ak budú obe strany pragmatické. Dodal, že aj z britskej strany bude záujem odísť čo najrýchlejšie a zároveň o dvojročnom časovom rámci hovoria zmluvy. Na druhej strane pokiaľ ide o dohodu o budúcich vzťahoch, myslí si, že rokovania budú trvať aj počas najbližších desiatich rokov. „Pôjde v podstate o vyjednanie novej obchodnej dohody. Všetci experti, ktorí kedy niečo vyrokovali, povedia, že je takmer nemožné, fyzicky nemožné, dojednať novú obchodnú dohodu počas dvoch rokov. Dajú sa nastaviť parametre, dá sa hovoriť o prechodných obdobiach, ale dôsledná detailná dohoda, tá sa dá dojednať v dlhšom časovom horizonte ako dva roky,“ vysvetlil Bilčík. Briti môžu odísť aj bez dohody, čo by ale podľa Bilčíka znamenalo, že Londýn by nemal v rukách žiadne páky mimo medzinárodných dohôd. Z hľadiska nastavenia dnešných vzťahov s úniou by to znamenalo to, čo sa nazýva pád z útesu.
„Zo strany EÚ bude snaha mať nejakú dohodu a bude sa týkať účtu za odchod. Briti podpísali viacero finančných záväzkov, ktoré presahujú časový rámec plánovaného odchodu, čiže majú plynúť aj po roku 2019,“ objasnil odborník. Ako príklad uviedol to, že sú britskí občania, ktorí poberajú dôchodky z európskych inštitúcií. „Keď Británia odíde, kto bude platiť tieto dôchodky? Má sa Británia naďalej podieľať na príspevku na dôchodky týchto ľudí? Únia hovorí, že áno, že je to záväzok, ktorý musí platiť aj do budúcnosti,“ uviedol. To isté sa týka aj vysporiadania sa s majetkom. „Briti majú Európsku agentúru pre lieky (EMA). Je tam dlhodobý prenájom priestorov, pozemkov. Teraz je otázka, keď agentúra pôjde niekam inam, kto záväzky za prenájom prevezme? To sú peniaze, ktoré presahujú obdobie vystúpenia a to treba dohodnúť,“ vysvetlil.
„Pre nás, pre Slovensko, podstatnú časť toho účtu tvoria záväzky, ktoré vyplývajú z európskeho rozpočtu a ktorý počíta s britským príspevkom. Keď Briti vystúpia v 2019, čo bude s tými platbami, ktoré očakávame do rozpočtu EÚ aj na projekty budovania diaľnic, ktoré majú z britskej štátnej kasy prísť,“ uviedol Bilčík. Dôležitú časť rokovaní bude tvoriť otázka nastavenia práv a slobôd občanov EÚ na území Británie a britských občanov na území Európskej únie. „V momente ako Británia odíde z EÚ, zhruba tri milióny európskych občanov v Británii stratia mnohé z práv a slobôd, ktoré sú spájané s občianstvom Európskej únie. Nebudú mať automaticky prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, sociálnym vymoženostiam,“ povedal ďalej Bilčík s tým, že v tomto bode sú zatiaľ Briti ústretovejší a chcú sa dohodnúť na reciprocite.
Súčasťou dohody bude musieť byť aj otázka hraníc, čo Bilčík označil z pohľadu írskeho ostrova za mimoriadne citlivé. „Fyzické hraničné kontroly desaťročia nefungovali napriek tomu, že Severné Írsko je súčasťou Spojeného kráľovstva a Írska republika je samostatný štát. Pokiaľ tam má fungovať nový režim obchodných vzťahov, tak budú musieť byť v nejakej miere zavedené hraničné, colné kontroly,“ tvrdí analytik.
Pokiaľ ide o samotné rokovanie, podľa Bilčíka bude pre Slovensko absolútne kľúčová jednota EÚ. „My sme malý štát, my s Britmi nič nevyrokujeme z čisto pozície našej sily. Môžeme sa oprieť len o spoločnú pozíciu a silu práva a diplomacie EÚ. Toto je pre nás absolútne kľúčová vec,“ dodal Bilčík s tým, že Briti sa snažia a budú sa snažiť jednotu EÚ naštrbiť a bilaterálne sa dohodnúť s viacerými členskými štátmi na rôznych podmienkach. Ako Bilčík upozornil, bude dôležité sledovať aj to, ako dopadnú voľby vo Francúzsku a Nemecku.
Britský veľvyslanec pri EÚ Tim Barrow v stredu 29. marca odovzdal predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi list podpísaný britskou premiérkou Theresou Mayovou. Veľká Británia tak aktiváciou článku 50 oficiálne požiadala o odchod z Európskej únie.
Briti o odchode rozhodli v referende, ktoré sa konalo vlani 23. júna. Vtedajší premiér a zástanca zotrvania v EÚ David Cameron po referende odstúpil, nahradila ho vtedajšia ministerka vnútra Theresa Mayová. Hoci bola takisto v tábore zástancov za zotrvanie krajiny v EÚ, podľa doterajších vyjadrení bude dokonca presadzovať tvrdý brexit, čiže úplný odchod zo spoločného trhu EÚ. Rokovania o odchode by sa mali skončiť do dvoch rokov, pokiaľ ich lídri jednomyseľne nepredĺžia. Dohodu s Britániou môže vetovať ktorákoľvek krajina EÚ vrátane samotnej Británie.
