BRATISLAVA - V roku 2006 Slovensko nespĺňalo kritériá pre vstup do Schengenu a hrozilo mu, že bude vylúčené z prístupového procesu. Uviedol to Robert Kaliňák, ktorý v rokoch 2006 až 2010 zastával post ministra vnútra SR.
„Najnáročnejšie v tom čase bolo zistenie, že v septembri 2006 prišla správa, že Slovensko nespĺňa kritériá pre vstup do Schengenu a že podobne ako Cyprus bude vylúčené z prístupového procesu,“ povedal Kaliňák.
Podľa neho Slovenská republika mala len veľmi málo času, necelých deväť mesiacov, aby splnila okolo 160 pripomienok. „Podarilo sa nám z toho posledného miesta prepracovať na prvé a splniť všetky podmienky na vstup, zbúrať poslednú časť železnej opony a umožniť občanom Slovenskej republiky voľné cestovanie,“ doplnil Kaliňák. Podľa neho si dnes málokto uvedomuje, že ešte pred desiatimi rokmi malo Slovensko na hraniciach kontroly.
Pripravenosť pri vstupe do Schengenu podľa jeho slov Slovensku výrazne pomohla aj do vstupu do bezvízového režimu s USA. Slobodu pohybu v Európskej únii považuje za základné právo. „Dnes si najmä mnohí mladí ľudia nevedia predstaviť, čo to znamená vyjsť z Bratislavy a hneď stáť hodinu v kolóne na hranici, pokiaľ skontrolujú všetky doklady. V súčasnosti trvá cesta do Viedne 30 - 40 minút. To je presne to, po čom sme pred rokom 1989 volali a jeden zo splnených snov, ktorý sme všetci mali,“ dodal Kaliňák.
Na margo dočasných kontrol na hraniciach, ktoré zaviedli niektoré štáty, uviedol, že ide len o prechodné opatrenie. Do schengenského priestoru Slovensko oficiálne vstúpilo 21. decembra 2007, keď polícia ukončila vykonávanie hraničných kontrol so susednými štátmi s výnimkou Ukrajiny.
Pre slovenskú ekonomiku má členstvo v Schengene kľúčový význam
Pre Slovensko, ako malú otvorenú ekonomiku, má členstvo v schengenskom priestore kľúčový význam. Zhodujú sa na tom analytici. "Uľahčuje cestovanie za prácou v zahraničí či rekreáciou, znižuje náklady a čas aj pri zahraničnom obchode, a tak výrazne prispieva k fungovaniu jednotného trhu EÚ," priblížila Katarína Muchová zo Slovenskej sporiteľne.
Pripomína, že zahraničný obchod s krajinami Schengenu zohráva pre Slovensko významnú úlohu. Takmer 80 % z celkového vývozu SR smeruje do krajín schengenského priestoru, naopak dovoz odtiaľ predstavuje približne 54 % celkového importu na Slovensko. Z hľadiska konkrétnych krajín napríklad export do Nemecka tvorí 22 % a do Česka 12 % z celkového vývozu SR.
"Bez prítomnosti schengenského priestoru by prišlo k spomaleniu, prípadne až obmedzeniu pohybu tovarov, čo by malo nepriaznivý dopad na konkurencieschopnosť krajiny a ekonomický rast by spomalil," upozorňuje Muchová. Celkový vplyv na zahraničný obchod by závisel od toho, ako veľmi by sa zvýšil čas a znížila plynulosť dopravy medzi týmito krajinami.
Podľa šéfekonóma Sberbank Europe Vladimíra Vaňa sa ekonomický význam Schengenu a súvisiaceho zjednodušenia pohybu medzi jeho členskými krajinami výrazne podceňuje. A to najmä v prípade pre Slovensko kľúčového exportného priemyslu, ktorý v súčasnosti operuje takmer výlučne na báze "just-in-time" dodávok, z ktorých mnohé prichádzajú z iných členských krajín EÚ.
"Existencia schengenského priestoru výrazne zjednodušuje a tým aj zlacňuje zásobovanie slovenských exportných priemyselných firiem a zvyšuje tak ich konkurencieschopnosť," zdôraznil analytik. Samostatnou ekonomickou témou je podľa neho príspevok Schengenu k zvýšeniu životnej úrovne aj vďaka jednoduchšiemu cestovaniu za štúdiom, dovolenkami či cezhraničnými nákupmi.
"Slováci využívajú možnosť a dochádzajú za prácou do zahraničia, hlavne do Česka a Rakúska, v čom práve existencia Schengenu výrazne pomáha," pridáva sa Muchová. Kým interná mobilita na trhu práce na Slovensku podľa nej nie je veľká, práve tá externá do zahraničia sa zdá byť výraznejšia.
Význam voľného pohybu v rámci schengenského priestoru vyzdvihuje aj analytička Poštovej banky Jana Glasová. "V celom schengenskom priestore sa môžeme pohybovať voľne, bez kontrol, bez dlhého čakania na hraniciach, len s platným občianskym preukazom alebo pasom. Taktiež sa zrušili kontroly pri vnútorných letoch v rámci schengenského priestoru," pripomenula.
Výhody spoločného priestoru bez hraničných kontrol podľa nej posilňuje aj členstvo v eurozóne, keďže Slováci si nemusia pri väčšine ciest v EÚ zamieňať peniaze a môžu sa tak pri svojich cestách do zahraničia rozhodovať spontánnejšie. "Medzi hlavné výhody patrí aj to, že ľudia môžu vďaka otvoreným hraniciam ľahšie dochádzať za prácou do zahraničia. S kontrolami na hraniciach by dochádzanie ľudí za prácou trvalo podstatne dlhšie, resp. by bolo znemožnené," dodáva Glasová.
Zároveň však upozorňuje, že členstvo v Schengene má aj svoju negatívnu stránku. "Voľný pohyb osôb, tovaru a kapitálu súvisí aj s ilegálnou migráciou a činnosťou zločineckých skupín," priblížila. Zrušenie kontrol tak vytvorilo aj určitý priestor pre nelegálne aktivity ako pašovanie tovarov či pranie špinavých peňazí. Veľkým problémom bola v poslednej dobe ilegálna migrácia z tretích krajín, ktorá otriasla aj základmi Schengenu, keď viacero krajín zaviedlo dočasné kontroly na hraniciach, pripomenula analytička.
Schengen bol vytvorený v roku 1985 a Slovensko sa k nemu pripojilo v roku 2007. V súčasnosti ho tvorí 26 štátov (22 členských štátov EÚ, ďalej Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko). Spomedzi členských štátov EÚ má tzv. opt-out výnimku Veľká Británia a Írsko, osobitné postavenie má aj Dánsko. V schengenskom priestore sa momentálne nenachádza z krajín EÚ Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko a Cyprus.
