BRATISLAVA - Strana Sloboda a Solidarita dnes predstavila návrh reformy Európskej únie pod názvom Manifest slovenského eurorealizmu. Informovala o tom hovorkyňa strany Katarína Svrčeková. Manifestom SaS demonštruje svoj názor, že namiesto nezmyselných nápadov o vystupovaní z Európskej únie je možné ju zreformovať tak, aby fungovala na prospech všetkých jej občanov.
"Sme eurorealisti a eurokritici. Európska únia je dobrý projekt, potrebuje však výrazne zreformovať. Naše návrhy sme spracovali a budeme pre ne hľadať podporu v europarlamente aj na národnej úrovni,“ povedal predseda strany Sloboda a Solidarita a poslanec Európskeho parlamentu Richard Sulík.
Zároveň uviedol, že nevyhnutnosť pozitívnych zmien je v súlade s jedným zo scenárov ďalšieho vývoja EÚ uvedených v Bielej knihe o budúcnosti EÚ, ktorú nedávno predstavil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Manifest slovenského eurorealizmu sa skladá zo štyroch pilierov. Inštitucionálny pilier bude presadzovať vrátenie 14 kompetencií EÚ členským štátom a okrem iného navrhuje zriadenie subsidiárneho súdu, posilnenie právomocí pre OLAF či tzv. sunset klauzulu. „Patrí sem aj pozastavenie rozširovacích plánov. Priberanie chudobnejších krajín stojí EÚ ďalšie peniaze a prehĺbi zadlžovanie,“ približuje Sulík. „Niektoré krajiny EÚ majú v súčasnosti veľký problém s konsolidáciou verejných financií a zneužívajú i nedostatočnú kontrolu zo strany EÚ,“ doplnil poslanec za SaS Eugen Jurzyca.
Fiškálny pilier navrhuje napríklad zrušenie rotujúceho predsedníctva a naopak, zavedenie rotácie komisárov či zníženie počtu poslancov Európskeho parlamentu na polovicu. Predpokladá tiež zredukovanie počtu inštitúcií EÚ. Navrhuje tiež zrušenie Junckerovho investičného balíčka a agrodotácií, čo podľa strany povedie k férovejším podmienkam napríklad aj v slovenskom poľnohospodárstve.
„Na riadne fungovanie, a najmä po tom, ako EÚ vráti kompetencie členským štátom, postačí menej inštitúcií a agentúr,“ myslí si Sulík. Podľa poslanca NR SR a tímlídra SaS pre zahraničnú politiku Martina Klusa „v deň, keď odchádza jeden z najdôležitejších členov EÚ – Veľká Británia, je potreba jej dôslednej reformy ešte významnejšia. Strkať hlavu do piesku a tváriť sa, že sa nič nestalo, je obzvlášť pre malú a otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko, cesta do pekla“. Dodal, že okrem kritiky ponúkajú aj riešenia, o ktorých sú pripravení ďalej diskutovať.
V rámci monetárneho piliera by sa mal zaviesť princíp, že Európska centrálna banka nesmie financovať verejný dlh. „Rovnako pravidlo, že ak niektorá krajina nedokáže napĺňať pravidlá eurozóny, mala by z nej vystúpiť a v prípade, že si s konsolidáciou verejného dlhu poradí, mohla by do eurozóny opätovne vstúpiť," opísal návrh Sulík. Monetárny pilier napríklad zakazuje nákup štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou.
Spoločnú ochranu schengenských hraníc, zriadenie utečeneckých táborov či sprísnenie azylovej politiky rieši Bezpečnostný pilier liberálneho Manifestu. „Každá krajina rozhoduje o pravidlách na udelenie azylu aj o udelení samostatne,“ priblížil Sulík a dodal, že Manifest slovenského eurorealizmu vyjde v slovenčine, angličtine i nemčine, aby s ním mohol oslovovať čo najširšie spektrum v rámci Európskeho parlamentu.
NR SR: Poslanci odmietli návrh novely školského zákona z dielne SaS
Parlament odmietol návrh trojice poslancov z SaS Branislava Gröhlinga, Eugena Jurzycua a Martina Poliačika, ktorí predložili novelu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon). V nej chceli zakotviť povinnosť pre ministerstvo školstva každoročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu o monitorovaní a hodnotení kvality vzdelávania. Väčšina poslancov návrh odmietla.
Ako uvádzala v dôvodovej správe trojica predkladateľov, súčasťou novely mali byť percentuálne podiely tematických okruhov otázok kladených žiakom v testoch v rámci Testovania 5, Testovania 9 a externej časti maturity, vďaka čomu by sa získali napríklad "informácie, aký je pomer otázok medzi klasickými otázkami encyklopedického, resp. kontextuálneho charakteru, a otázkami smerujúcimi k schopnosti žiaka zvládať životné situácie k schopnosti kritického myslenia". „Viaceré medzinárodné porovnávania poukazujú na dramatický pokles kvality vzdelávania na Slovensku a malo by byť povinnosťou poslancov začať venovať pozornosť aj týmto témam a vypočuť si správu o monitorovaní a hodnotení kvality vzdelávania, ktorej obsahom bude aj štruktúra otázok v testoch,“ uviedli predkladatelia s tým, že uvedené správy tak môžu výrazne prispieť ku kvalifikovanej diskusii na pôde NR SR k úrovni nášho školstva.
Poslanci schválili návrh novely zákona o využívaní eurofondov
Zjednodušenie čerpania eurofondov a zníženie administratívy je zámerom novely zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorý dnes schválil parlament. Zmeny umožnia dvojkolový systém posudzovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok, zjednodušenie vykazovania výdavkov, ako aj zabezpečenie väčšinového zastúpenia mimovládneho sektora v monitorovacích výboroch operačných programov.
Tieto opatrenia sú predpokladom riadneho a včasného čerpania finančných prostriedkov Európskej únie v programovom období 2014 - 2020. Novela zákona o eurofondoch nadobudne účinnosť 1. júna tohto roka namiesto pôvodne plánovaného 1. mája, okrem dvoch bodov s účinnosťou od 1. januára 2018.
Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh poslancov Ondreja Dostála a Renáty Kaščákovej (obaja SaS), aby sa aj údaje z Informačného systému pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka zverejňovali rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako sa v rámci novely majú zverejňovať údaje z informačného monitorovacieho systému. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je zabezpečiť rovnakú dostupnosť informácií o eurofondoch pre verejnosť aj v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka.
"Navrhovanou úpravou sa reflektujú potreby implementačnej praxe, a to najmä v otázkach finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov, v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavenia existujúcich právnych vzťahov," informoval poslancov počas rokovania o tomto bode v stredu ráno podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD). "Návrh zákona zároveň upravuje nástroje na zjednodušenie a zefektívnenie procesu implementácie. Medzi hlavné patrí najmä návrh systému zjednodušeného vykazovania výdavkov a úprava dvojkolového procesu schvaľovania projektov. Obidva tieto nástroje majú potenciál priniesť zásadné zníženie administratívnej záťaže tak pre žiadateľov o nenávratný finančný príspevok, ako aj pre samotné riadiace orgány," dodal vicepremiér.
