BRATISLAVA – Prezident Andrej Kiska vo svojom vyjadrení pre Ústavný súd SR vo veci sťažnosti nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov navrhuje príslušnému senátu, aby sa sústredil na obsahové preverenie jednej z ústavných podmienok na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu, ktorou je najmenej 15 rokov činnosti v právnickom povolaní.
Uvádza sa to vo vyjadrení, ktoré dnes zverejnila Kancelária prezidenta SR. Ústavný súd SR prijal sťažnosti Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu, Miroslava Duriša, Jany Laššákovej a Jána Bernáta na ďalšie konanie a rozhodol o ich spojení do spoločného konania. Prezident vo vyjdrení navrhuje vylúčenie vecí Jany Laššákovej a Jána Bernáta na samostatné konanie a tiež, aby žiadnej so sťažností súd nevyhovel.
Predpoklad najmenej 15-ročnej činnosti v právnickom povolaní by mal byť preskúmaný so zreteľom na to, že ústavný súd je jediným ústavným orgánom ochrany ústavnosti, proti ktorého rozhodnutiu v zásade niet žiadneho opravného prostriedku. Tento súd, navyše, disponuje rozsiahlymi právomocami, ku ktorým patrí napríklad oprávnenie zrušovať rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ochrana základných práv a slobôd, ochrana národnej identity, funkcia negatívneho zákonodarcu či rozhodovanie o volebných sťažnostiach.
Bolo by teda v rozpore s účelom, na ktorý bol ustanovený ústavný súd, ak by sa predpoklad najmenej 15 rokov činnosti v právnickom povolaní vykladal čisto formálne a bez ohľadu na to, že obsah tejto činnosti v právnickom povolaní musí mať, na účely voľby kandidáta na sudcu ústavného súdu, nielen kvantitu, ale aj potrebné kvalitatívne ukazovatele, vrátane výsledkov tejto činnosti, píše Kiska Ústavnému súdu SR.
Dodáva, že aj preto sa on zameral na preskúmanie vhodnosti a spôsobilosti kandidátov s osobitným zreteľom na ich odbornosť, predchádzajúcu profesionálnu prax, doterajšie publikačné výsledky, prednáškovú činnosť, prípadne či má uchádzač vedeckú hodnosť a ak je praktik, či je významný praktik a ako významne sa presadil v tej oblasti práva, ktorú reprezentuje. Podľa Kisku ani u jedného z týchto kandidátov nebolo 15 rokov činnosti v právnickom povolaní vyplnených takou odbornou prípravou a profesionálnou praxou, ktoré by dovolili záver o ich pripravenosti, spôsobilosti a teda aj vhodnosti zastávať funkciu sudcu ústavného súdu.
Prezident ďalej súd informoval, že vzhľadom na nejasnosti v procese vymenovania kandidátov za sudcov ústavného súdu požiadal v decembri minulého roka Európsku komisiu pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) o stanovisko. Podľa informácie predsedu Benátskej komisie možno stanovisko očakávať na marcovom plenárnom zasadnutí. Kiska preto navrhuje, aby ústavný súd nariadil verejné ústne pojednávanie vo veci nevymenovaných kandidátov až po doručení stanoviska Benátskej komisie, ktoré by mohlo prispieť k riešeniu situácie.
Ústavnému súdu v súčasnosti chýbajú traja sudcovia. Prezident odmieta vymenovať kandidátov zvolených ešte predchádzajúcim parlamentom. Predseda Národnej rady SR Andrej Danko v januári uviedol, že nemôže vyhlásiť ďalšie kolo volieb, keďže parlament si zvolením dvojnásobného počtu kandidátov na uvoľnené miesta sudcov ústavného súdu v pôvodnej voľbe svoju povinnosť už splnil. Na novele ústavy, ktorá by patovú situáciu riešila, sa zatiaľ strany nedohodli. Čaká sa na vyjadrenie Benátskej komisie.
