BRATISLAVA – Visegrádska štvorka (V4) je zoskupenie krajín, ktoré je dobré a užitočné pre každého z jej členov. Je však dôležité, aby V4 nebola vnímaná ako zoskupenie, ktoré sa vymedzuje proti Európskej únii.
V4 je zároveň viditeľnejšia viac ako v minulosti, čo je však minca, ktorá má dve strany, keďže nie vždy bola tá viditeľnosť vnímaná pozitívne. Ako v rozhovore dodal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, faktom je, že vďaka V4 sa nepresadili povinné kvóty a vývoj v migračnej kríze nám dal za pravdu.
„Z môjho pohľadu je dôležité, aby V4 nebola vnímaná ako zoskupenie, ktoré sa vymedzuje proti EÚ. Je to zoskupenie, ktoré reflektuje špecifickú transformačnú skúsenosť štyroch stredoeurópskych, podotýkam úspešných krajín," povedal na margo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska Lajčák. Dodal, že žiadna z týchto krajín nie je strojcom problémov, ktoré EÚ dnes rieši. Zároveň ale uviedol, že silne vníma fakt, že obraz V4 z pohľadu Európskej únie treba korigovať v tom, že toto nie je zoskupenie proti EÚ. „Je to zoskupenie pre EÚ a pre lepšiu EÚ," zdôraznil.
Od nástupu strany Právo a Spravodlivosť čelí Poľsko kritike napríklad zo strany Európskeho parlamentu. Ten v septembri 2016 schválil rezolúciu, v ktorej EP konštatuje, že paralýza poľského ústavného súdu ohrozuje demokraciu, základné práva a vládu zákona v krajine. Situáciou v Poľsku sa zaoberala aj Európska komisia. Na otázku, či neškodí Slovensku byť v zoskupení s Poľskom, Lajčák pripomenul, že aj Slovensko bolo v situácii, keď nemalo dobré meno v Európe.
"Vtedy nám práve partneri z V4 pomohli, aby sa na nás nezabudlo,“ povedal šéf slovenskej diplomacie s tým, že V4 ako každý živý organizmus prechádza rozličnými fázami. „Na posudzovanie sú tu európske inštitúcie – Európsky parlament, Európska komisia, Rada Európy, Benátska komisia a podobne,“ dodal minister.
Okrem V4 je Slovensko aj členom Slavkovského formátu (S3). V ňom je zastúpené Slovensko, Česko a Rakúsko. Tento formát sa venuje oblastiam praktickej spolupráce, napríklad infraštruktúre, cezhraničnej spolupráci. „Nikto nemá záujem robiť z tohto formátu organizáciu, nejako ho inštitucionalizovať. Ale máme záujem byť maximálne pragmatickí, využiť spoločný záujem skvalitniť podmienky pre život našich občanov v prihraničných oblastiach,“ vysvetlil minister s tým, že doteraz bolo jedno stretnutie premiérov. To sa uskutočnilo v Bratislave v septembri 2015 a ako dodal Lajčák, toto stretnutie vyvolalo v médiách zvláštne, iracionálne reakcie.
„Ja nevidím nič zlé na tom, ak sa premiéri troch vzájomne susediacich krajín stretnú, aby hovorili o lepšej spolupráci,“ uviedol minister s tým, že komunikácia prebieha na expertnej úrovni. „Všetky panické prejavy, ako opúšťame V4, boli založené na nepochopení a na emóciách,“ uzavrel.
O spolupráci v rámci S3 sa hovorí aj v správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky SR v roku 2016 a jej zameraní na rok 2017. V dokumente sa konštatuje, že prioritným formátom pre Slovensko ostáva V4, ambíciou S3 je expertný dialóg a medzirezortná spolupráca. Tento polrok sa chce Slovensko sústrediť na posilnenie koordinácie v oblasti európskej agendy, dopravnej infraštruktúry, energetickej bezpečnosti, jednotného digitálneho trhu či duálneho vzdelávania.
