BRATISLAVA - Ministerstvo školstva zverejnilo v súvislosti s pripravovanou reformou školstva (Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania) akčný plán na tento rok. Dokument obsahuje 27 úloh pre oblasť regionálneho školstva a 13 úloh pre oblasť vysokého školstva.
"Akčný plán obsahuje zoznam konkrétnych úloh s ich bližšou špecifikáciou a termínmi splnenia, a tak predstavuje ďalší významný krok pri napĺňaní cieľov národného programu," uviedlo ministerstvo školstva. Zverejnenie akčného plánu avizoval minister školstva Peter Plavčan ešte koncom minulého roka.
V oblasti regionálneho školstva chce ministerstvo napríklad predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení. Taktiež vypracovať vzdelávacie programy pre predprimárne vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením. Ďalej zjednodušiť administratívu na školách či od septembra zvýšiť platy učiteľov o šesť percent.
Rezort chce tento rok pripraviť a zrealizovať aj pilotné celoplošné testovanie pohybových predpokladov žiakov prvých a tretích ročníkov na ZŠ. Ďalej napríklad inovovať štátny vzdelávací program pre jazykové školy, vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá pripraví etický kódex učiteľa.
V oblasti vysokého školstva chce rezort do konca mája predložiť na rokovanie vlády návrh zmeny systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, zvýšiť finančné príspevky na mobilitu študentov. Taktiež pripraviť návrh novej sústavy študijných odborov vysokoškolského vzdelávania.
Akčný plán nerieši kvalitu školstva, tvrdí SaS
Nultý akčný plán nerieši hlavné problémy školstva, iba ich odďaľuje a vytvára zástupné problémy a témy, ktoré kvalitu vzdelávania na Slovensku nezlepšia. Myslí si to Branislav Gröhling, poslanec Národnej rady SR za SaS, ktorý takto reagoval na dnes zverejnený akčný plán k reforme školstva na tento rok.
Podľa poslanca, väčšina opatrení nerieši akútne problémy školstva. Poslanec upozorňuje aj na časový harmonogram plánu. "Zo 40 opatrení sa behom roka bude realizovať 11 z nich a až 29 má termín realizácie do 31. decembra 2017. Ani jedno z nich pritom nerieši hlavný problém školstva, a to kvalitu a vzdelávanie či úroveň vedomostí našich žiakov," uviedol Gröhling.
Ministerstvo chce napríklad podrobnejšie analyzovať výsledky testovania našich žiakov, aby mohlo pripraviť konkrétne opatrenia. "Toto je zbytočný krok. Problémy už pomenované máme. Vieme, kde naši žiaci zaostávajú, aké schopnosti majú a aké nie. Dokonca aj riešenia máme pomenované. A ak nemáme, môžeme odsledovať, ako sa riešia inde. To všetko nám už výsledky testov a správy z nich hovoria. Čiže ide o obyčajné odďaľovanie ozajstného riešenia problémov školstva," vysvetlil poslanec.
Ďalším zbytočným krokom ministerstva je podľa neho vytvorenie pracovnej skupiny pre slovné hodnotenie. „Hodnotenie známkami vôbec nie je problém školstva. Mnohé školy preferujú známky, lebo sú jasnejšie a rodičia aj žiaci im rozumejú, kým slovnému hodnoteniu nerozumejú. Ešte aj v krajinách, kde žiaci dosahujú perfektné výsledky v medzinárodných testovaniach, ako v Poľsku či Estónsku, sa hodnotí známkami. Ak dnes školy chcú, môžu žiakov a rodičov pokojne informovať písomne, nič im v tom nebráni. Nemá zmysel, aby ministerstvo strácalo čas takýmito aktivitami. Jedine, žeby nevedeli, ako naplniť 40 opatrení,“ podotkol Gröhling.
Niektoré z krokov môžu byť podľa neho naopak prínosné. „Napríklad zvyšovanie výdavkov do školstva. Treba však dodať, že ak sa budú zvyšovať financie do školstva bez toho, aby sa systematicky vzdelávali učitelia, aby školy dostali kvalitné učebné materiály a dostávali riešenia a pomoc na zlepšenie výučby, takéto zvýšenie výdavkov sa nemusí pozitívne prejaviť na žiakoch," hovorí. Medzi prínosné kroky poslanec radí napríklad aj sledovanie uplatnenia absolventov.
