BRATISLAVA - V júnovom prieskume sympatií ľudí k lídrom parlamentných politických strán, ktorý realizovala agentúra Focus, obsadil premiér Robert Fico (Smer-SD) až tretie miesto za Andrejom Dankom (SNS) a Bélom Bugárom (Most–Híd). Na druhej strane prekvapivo nízke boli aj nesympatie verejnosti k predsedovi Smeru-SD, v negatívnom rebríčku nesympatických politikov sa pred ním umiestnila až pätica predsedov. Okrem Mariana Kotlebu (ĽSNS) a Radoslava Procházku (#Sieť) aj Igor Matovič (OĽaNO), Boris Kollár (Sme rodina) a Daniel Lipšic (NOVA).
„Robert Fico už nie je ústrednou postavou domácej scény, viac sa venuje predsedníctvu Slovenska v Rade Európskej únie a nevstupuje do domácich politických zápasov s takou vervou, ako sme boli zvyknutí. Ale to nás zrejme bude opäť čakať o pol roka, keď sa skončí predsedníctvo,“ komentoval výsledky prieskumu publicista Juraj Hrabko.
Pomerne vysoké umiestnenia opozičných lídrov v rebríčku nesympatií môžu byť podľa Hrabka spôsobené aj tým, že opakujúce sa demonštrácie už časti verejnosti „lezú na nervy“. „Všetka česť tým, ktorí prejavujú občiansku angažovanosť a zúčastňujú sa tých demonštrácií. Ale je to primálo ľudí, aj preto to možno Roberta Fica politicky veľmi nevyrušuje,“ poznamenal Hrabko.
Chybu podľa neho urobil aj poslanec SaS Peter Osuský, keď sa na zhromaždení občanov nechal vyprovokovať mimoriadne hrubým slovným útokom k facke provokatérovi. „Predpokladám, že v parlamente odznie, že sa nevedia správať a fackujú tam ľudí. A keď sa opýtate desiatich ľudí na ulici, osem nebude vedieť, koho to pán Osuský udrel. Mal si udržať nervy na uzde. Mal politicky rozmýšľať a vedieť, že to, čo spraví, bude politicky zneužité,“ upozornil Hrabko.
Rebríčku sympatii kraľuje Danko
Vysoké sympatie k lídrovi SNS sa podľa Hrabka dajú vysvetliť jeho snahou o nekonfrontačný prístup. „Danko nevystupuje konfrontačne, hovorí miernym hlasom, hovorí veľa a dokopy nič nepovie. Ale pôsobí na verejnosť až upokojujúcim dojmom,“ poznamenal.
Na margo chaosu na mimoriadnej schôdzi parlamentu venovanej odvolávaniu premiéra Roberta Fica 7. júla Hrabko povedal, že zákon podľa neho jednoznačne porušila podpredsedníčka Národnej rady (NR) SR Lucia Nicholsonová (SaS), organizačne však vedenie schôdze nezvládol ani Andrej Hrnčiar (#Sieť) a do budúcnosti by sa mohol poučiť aj predseda parlamentu Andrej Danko.
Nicholsonová sa pokúsila zabrániť koaličným poslancom v obštrukcii otvorenia schôdze tým, že poslancov vôbec nenechala prezentovať sa. Jednoducho skonštatovala, že podľa nej je ich dosť na otvorenie schôdze a snažila sa otvoriť rokovanie. „Lucia Nicholsonová evidentne a bezpochyby porušila zákon o rokovacom poriadku. Máte tam čierne na bielom napísané, ako prebieha prezentácia na začiatku schôdze,“ povedal Hrabko.
Aj keď sa opozícia snaží preniesť ťažisko diskusie na vedľajšie témy, ako je otázka, či bol, alebo nebol pravý podpis Andreja Danka na poverení Hrnčiarovi viesť schôdzu, chaos podľa Hrabka spôsobila nezákonným konaním Nicholsonová a politickými chybami Hrnčiar. „Z vyjadrenia predsedu parlamentu Andreja Danka vieme, že to právo (viesť schôdzu, pozn.) udelil pánovi Hrnčiarovi. Opozícia môže spochybňovať, čo chce, pokiaľ Andrej Danko tvrdí, že je to jeho podpis. Tam nie je dôvod niečo vyšetrovať, kde niet sťažovateľa, niet ani sudcu,“ povedal Hrabko.
„Pán Hrnčiar nezvládol schôdzu. Predpokladám, že koalícia bude iniciovať odvolanie Lucie Nicholsonovej z postu podpredsedníčky a podľa mňa tam nemá čo robiť. Nemá tam čo robiť ani pán Hrnčiar,“ konštatoval. „A rovnako si myslím, že predseda parlamentu by sa mohol poučiť a neťahať so sebou na zahraničnú cestu aj podpredsedov Bugára a Glváča. Ak by schôdzu viedol Béla Bugár, ktorý má praktické skúsenosti a rokovací poriadok má v malíčku, určite by sa nestalo to, čo sa stalo teraz,“ uzavrel.
Kiska prestal porušovať ústavu
Hrabko komentoval aj rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku nevymenovať na post ústavného sudcu ani jedného z kandidátov navrhnutých parlamentom. Národná rada, ešte v čase, keď v nej mal väčšinu Smer-SD, zvolila za kandidátov Mojmíra Mamojku, Janu Laššákovú, Evu Fulcovú, Juraja Sopoligu a Miroslava Ďuriša.
Podľa prezidenta sa však ani jeden z kandidátov v minulosti dostatočne nevenoval ústavnému právu. Hoci viacerí právnici tvrdia, že prezident musí z dvoch kandidátov navrhnutých parlamentom jedného vymenovať, podľa Hrabka to tak nie je. „Mohol to tak urobiť, pretože to tak urobil. Treba oceniť, že prezident Kiska konečne prestal porušovať ústavu tým, že čakal so svojím rozhodnutím priveľmi dlho. Dva roky je Ústavný súd bez dvoch sudcov a necelého pol roka už aj bez tretieho sudcu,“ povedal. Dodal, že aj podľa neho by nebolo vhodné, aby sa ústavnými sudcami „mirnix-dirnix“ stali kandidáti, ktorí v parlamente v čase svojho zvolenia fungovali ako poslanci.
„Ja som prezidentovi vyčítal len to, že mu dlho trvalo, kým rozhodol. Vždy som hovoril, že má právo rozhodnúť, ako chce, to aj urobil. Prezident Kiska posunul loptičku zase mimo svojho územia, teraz sú na rade ostatní,“ dodal Hrabko.
Ústavný súd však má problém, keďže desať sudcov nemôže vybaviť rovnako rýchlo rovnaké množstvo vecí ako trinásť. Okrem toho majú problém rozhodovať v pléne, kde je na to potrebná väčšina siedmich sudcov. Pri počte desiatich sudcov sa dosahuje omnoho ťažšie ako pri plnom počte, čo vedie k zamietaniu vecí z formálnych dôvodov.
„Ústavný súd je v súčasnosti chromý, ale v minulosti býval aj viac. Boli časy, keď zasadnutie pléna ani nebolo možné. Problém je, že sudcovia odmietli prevziať veci po odchádzajúcom bývalom sudcovi Dobríkovi. Je to 107 vecí. Súd v týchto veciach jednoducho nekoná a všetci tí ľudia sa môžu obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva,“ upozornil Hrabko.
Riešením patovej situácie podľa neho môže byť len dohoda. „Treba rokovať a vyjednávať. Teraz sú v zákopoch dve strany, na jednej je prezident Kiska, ktorý hovorí, že nie je iba „poštárom“, má zodpovednosť za ľudí, ktorých vymenuje do funkcie, a na druhej strane je parlament,“ povedal Hrabko.
